Mozog je orgán, ktorý sa mení počas celého života. Aj keď je prirodzené, že s vekom sa niektoré mentálne procesy spomaľujú, vedecké výskumy ukazujú, že kognitívny úpadok nie je nevyhnutný. To, ako dlho zostane náš mozog výkonný, výrazne ovplyvňuje kombinácia genetických faktorov a životného štýlu.
Zdravý životný štýl síce nedokáže úplne zabrániť vzniku demencie, ale môže znížiť riziko vzniku ochorení ovplyvňujúcich kogníciu, a zároveň pomáha udržiavať mozog v čo najlepšej kondícii.
Video k téme dlhovekosti a výživy
V pôvodnom článku bolo uvedené aj video, ktoré sa venuje tomu, ako môže strava ovplyvňovať dĺžku života:
Čo teda podľa výskumov skutočne funguje?
Odborníci sa zhodujú na piatich návykoch, ktoré sa opakovane spájajú s lepším fungovaním mozgu a pomalším poklesom kognitívnych funkcií.
1. Neustále učenie sa podporuje tzv. kognitívnu rezervu
Kognitívna rezerva je schopnosť mozgu využívať alternatívne neurónové dráhy, aby kompenzoval prirodzené zmeny a poškodenia, ktoré vznikajú v priebehu života. Ide o jav, ktorý je dobre zdokumentovaný vo vedeckej literatúre.
Učenie sa novým veciam – či už ide o jazyk, hudobný nástroj, prácu s technológiami alebo kreatívne koníčky – aktivuje nové nervové spojenia. Tým:
- posilňuje mentálnu flexibilitu
- podporuje pamäť
- môže spomaliť prirodzené kognitívne zmeny
Odborníci potvrdzujú, že učiť sa má zmysel v akomkoľvek veku. Nejde o zázračnú prevenciu demencie, ale o významný ochranný faktor.
2. Zdravá strava podporuje fungovanie mozgu
Výskumy potvrdzujú, že strava ovplyvňuje celkové zdravie aj zdravie mozgu. Najlepšie výsledky dosahujú ľudia, ktorí sa stravujú spôsobom podobným stredomorskej alebo MIND diéte – tie obsahujú veľa:
- zeleniny a ovocia
- celozrnných produktov
- orechov a semien
- strukovín
- zdravých tukov (najmä olivového oleja)
- rýb
Takáto strava dodáva mozgu vitamíny, minerály, antioxidanty a vlákninu. Vedecké štúdie poukazujú na to, že ľudia s vyšším príjmom vlákniny a rastlinných potravín majú lepšie kognitívne výsledky, hoci strava sama osebe nie je liečbou a negarantuje ochranu pred neurodegeneratívnymi chorobami.
3. Pravidelný pohyb patrí medzi najúčinnejšie návyky
Fyzická aktivita je jedným z najlepšie preskúmaných faktorov, ktoré súvisia so zdravím mozgu. Výskumy opakovane ukazujú, že pravidelný pohyb:
- zlepšuje prekrvenie mozgu
- podporuje tvorbu nových neurónových spojení
- prispieva k lepšej nálade a nižšej hladine stresu
- súvisí s nižším rizikom kognitívneho úpadku
Ľudia, ktorí sa hýbu pravidelne – najmä v strednom veku – majú nižšiu pravdepodobnosť vzniku demencie v porovnaní s tými, ktorí vedú sedavý životný štýl. Ide však o štatistickú súvislosť, nie o zaručenú prevenciu.
Dobrou správou je, že pomáha aj obyčajná chôdza, bicyklovanie či nenáročné cvičenie. Dôležitá je pravidelnosť, nie náročnosť.
4. Sociálne kontakty podporujú psychické aj kognitívne zdravie
Izolácia a samota sú spojené s vyšším rizikom depresie a rýchlejším kognitívnym poklesom. Naopak, ľudia, ktorí trávi čas s priateľmi, rodinou alebo v komunitách, bývajú:
- mentálne aktívnejší
- emočne stabilnejší
- celkovo zdravší
Sociálna interakcia stimuluje mozog, núti nás premýšľať, reagovať a komunikovať. Ide o ďalší dobre zdokumentovaný faktor, ktorý podporuje duševnú pohodu a nepriamo aj zdravie mozgu.
5. Pozitívny prístup a zvládanie stresu pomáhajú mozgu fungovať lepšie
Dlhodobý stres negatívne ovplyvňuje hippocampus – oblasť mozgu spojenú s pamäťou. Chronicky vysoká hladina stresových hormónov môže urýchliť úbytok pamäťových schopností.
Preto je dôležité:
- podporovať optimizmus
- venovať sa aktivitám, ktoré znižujú stres
- budovať zdravé copingové stratégie
- pestovať realisticky pozitívny pohľad na život
Pozitívny prístup sám osebe nedokáže zabrániť chorobám, ale je súčasťou komplexu faktorov, ktoré súvisia s lepším fungovaním mozgu.
Záverečná pravdivá pointa
Tieto návyky nie sú zárukou, že sa človek vyhne demencii alebo iným neurodegeneratívnym ochoreniam. To zatiaľ vedecky potvrdené nie je.
Na druhej strane, veľké množstvo výskumov dokazuje, že práve tieto faktory znižujú riziko a podporujú mozog v tom, aby zostal čo najdlhšie funkčný.
Mozog má úžasnú schopnosť prispôsobovať sa – no potrebuje k tomu stimuláciu, pohyb, kvalitnú výživu, sociálne kontakty a psychickú pohodu.
