Uránová horúčka pri Grand Canyone. Boj o miliardový biznis a záchranu jedného z posledných veľkých divov prírody

Grand Canyon
Grand Canyon Foto: www.shutterstock.com

Náhorná plošina Colorado Plateau sa už desaťročia nachádza uprostred konfliktu, ktorý sa pravidelne vracia na titulky amerických médií. Dôvodom je strategická surovina — urán, nachádzajúci sa v horninách okolo Národného parku Grand Canyon.

Tento spor nie je nový. Ide o dlhodobý stret medzi ťažobným priemyslom, pôvodnými obyvateľmi, ochranárskymi organizáciami a vládnymi agentúrami, ktoré sa snažia nájsť rovnováhu medzi ekonomickými záujmami a ochranou jedného z najikonickejších miest planéty.

Video: Pohľad pôvodných obyvateľov na ťažbu

Pôvodní obyvatelia a ochranárske organizácie vo viacerých dokumentoch a reportážach upozorňujú na dlhodobé riziká spojené s ťažbou v okolí Grand Canyonu.

Ložiská uránu v Arizone sú známe desiatky rokov

V oblasti okolo Grand Canyonu sa urán objavil už v 50. rokoch minulého storočia a odvtedy prebehol rad geologických prieskumov. Jedným z najznámejších projektov je Pinyon Plain Mine (predtým Canyon Mine), ktorý získal povolenia ešte v 80. rokoch. Práve tieto povolenia — tzv. pre-existing rights — umožňujú bani pokračovať v činnosti aj dnes.

Tento fakt je dôležitý, pretože v roku 2023 americká vláda vyhlásila obrovské územie okolo Grand Canyonu za národnú pamiatku Baaj Nwaavjo I’tah Kukveni. Nové bane v tejto oblasti už nie je možné otvárať, no staršie projekty môžu fungovať ďalej, ak majú platnú dokumentáciu.

Pod dohľadom je však každý krok. Banská prevádzka spadá pod kontrolu U.S. Forest Service, ktorá monitoruje vplyvy na životné prostredie a dodržiavanie bezpečnostných predpisov.

Ťažba uránu znovu začala

Po obdobiach nečinnosti spoločnosť Energy Fuels Inc. obnovila ťažbu uránovej rudy v roku 2023 a 2024. Ruda sa následne prepravuje do spracovateľského závodu White Mesa Mill v Utahu — ide o jedinú fungujúcu spracovateľskú linku na urán v USA.

Presné objemy ťažby nie sú verejne dostupné v detailných mesačných či ročných súhrnoch, preto ich nemožno uvádzať ako konkrétne čísla. Overiteľné však je, že:

  • Energy Fuels potvrdila obnovenie komerčnej ťažby
  • plánuje pokračovať podľa povolení vydaných v minulosti
  • pracuje na prieskumných vrtoch v ďalších lokalitách v súlade s platnou legislatívou

Havasupai a ich dlhodobé obavy

Jedným z najvýznamnejších odporcov ťažby sú Havasupai, pôvodný kmeň žijúci v dedine Supai na dne Grand Canyonu. Ich obavy sa týkajú najmä:

● kontaminácie podzemných vôd

Voda je pre Havasupai kľúčová — ich meno znamená „ľudia modrozelených vôd“.

Oblasť Grand Canyonu má veľmi komplikovaný systém vodonosných vrstiev a jednoznačne preukázaný vplyv ťažby na vodu neexistuje. Vedecké štúdie sú zatiaľ nejednoznačné, pretože podzemné prúdenie v oblasti je extrémne zložité.

Obavy však nie sú neopodstatnené, pretože:

  • v minulosti sa pri iných uránových baniach v USA objavila kontaminácia
  • ide o polopúštnu oblasť, kde je pitná voda vzácna
  • únik by mohol byť prakticky nezvratný

● zásahu do posvätnej krajiny

Pre Havasupai má okolie kaňonu duchovný význam. Ťažba podľa nich narúša rovnováhu krajiny, ktorá má byť uchránená pre ďalšie generácie.

Ochrancovia prírody vidia riziká, ktoré nemusia byť viditeľné okamžite

Ekologické organizácie dlhodobo upozorňujú, že:

  • ťažba prebieha v krajine so zložitou geológiou
  • aj technicky malá chyba môže viesť ku kontaminácii pôdy či vôd
  • riziko rádioaktívneho prachu počas transportu rudy existuje
  • dlhodobé dopady môžu byť viditeľné až po rokoch

Forest Service aj Energy Fuels tvrdia, že doly dodržiavajú všetky bezpečnostné normy, no kritici zdôrazňujú, že ide o nízkoporušnú oblasť s obmedzenou možnosťou rýchleho zásahu pri ekologickej havárii.

Moderný paradox: čistá energia verzus ochrana najcennejších území

Ťažba uránu znovu otvára veľkú debatu:

  • Ako vyvážiť potrebu nízkoemisnej energie a zároveň chrániť jedinečnú krajinu?
  • Je prijateľné riskovať ekologické škody na území pri Grand Canyone kvôli posilneniu domácej jadrovej energetiky?
  • Aké sú skutočné dlhodobé náklady toho, čo dnes vyzerá ako ekonomická príležitosť?

V Arizone tak vzniká typický americký paradox:
snaha o ochranu klímy môže stáť v konflikte s ochranou konkrétneho miesta, ktoré má nenahraditeľnú hodnotu pre prírodovedcov aj pôvodné komunity.

Odporúčané

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk