Otázku, ktorá trápi ľudstvo už celé tisícročia, pozná asi každý z nás. Možno ste ju prvýkrát počuli už ako dieťa: „Čo bolo skôr, sliepka alebo vajce?“ Znie to ako nevinná hádanka, no v skutočnosti ide o filozofický problém, ktorý sa po celé veky pokúšali vyriešiť učenci, teológovia aj vedci. A hoci sa zdalo, že odpoveď neexistuje, moderná veda dnes tvrdí – dá sa na ňu odpovedať! Ale nie je to také jednoduché, ako by sa mohlo zdať.
Od Aristotela po modernú biológiu
Už starovekí myslitelia si lámali hlavu nad týmto paradoxom. Aristoteles napríklad tvrdil, že ide o večný cyklus – jedno bez druhého nemôže existovať. Sliepka aj vajce sú súčasťou nekonečného kolobehu života, ktorý nemá začiatok ani koniec.
Platón na to pozeral trochu inak: pre neho bolo vajce symbolom potenciálu a sliepka jeho naplnením. Teda myšlienka a jej uskutočnenie. Nešlo mu o to, ktorá z týchto dvoch vecí vznikla prvá, ale o to, že jedno je pokračovaním druhého v prirodzenom poriadku sveta.
Stredovek priniesol božský pohľad
V stredoveku sa hádanka zmenila na teologickú otázku. Cirkevní učenci tvrdili, že Boh stvoril všetky tvory už hotové, teda aj sliepky. Tie následne začali znášať vajcia. Podľa tejto predstavy bola teda prvá sliepka, ktorá sa zjavila „ako blesk z jasného neba“, a až po nej prišli vajcia. Tento pohľad prevládal stáročia a bol pre veriacich uspokojivým vysvetlením.
Do hry vstupuje evolúcia
Až moderná veda vniesla do tejto večnej otázky trochu poriadku. Vďaka poznatkom z evolučnej biológie, genetiky a molekulárnej chémie dnes vieme, že pravda je o niečo komplikovanejšia – a zároveň fascinujúca.
Vedci sa zhodujú, že vajce bolo na Zemi skôr ako sliepka. Nie však to, ktoré poznáme dnes. Vajíčka totiž kládli už pradávne živočíchy – obojživelníky, plazy či ryby – dávno predtým, než sa po Zemi prechádzali vtáky.
Prvé tvory, ktoré znášali vajcia s pevnou škrupinou, sa objavili pred stovkami miliónov rokov. Prechod z vody na súš by bez vajíčok nebol možný – chránili vyvíjajúci sa zárodok a umožnili mu prežiť mimo vodného prostredia.
Sliepka ako druh sa objavila až oveľa neskôr, v rámci vývoja vtákov, a jej predkovia žili približne pred 58 000 rokmi. Boli to ešte „prasliepky“ – teda druhy, ktoré sa len postupne podobali dnešným sliepkam, aké poznáme z dvorov a fariem.
Záhada vyriešená? Nie celkom.
Na prvý pohľad to teda vyzerá, že vajce bolo prvé. Ale tu prichádza prekvapenie – moderné slepačie vajce sa dá vytvoriť len v tele sliepky.
Dôvodom je špeciálny proteín OC-17, ktorý sa nachádza iba v reprodukčnom systéme sliepky. Práve vďaka nemu sa vytvára tvrdá vápniková škrupina, ktorá chráni vnútorný obsah vajíčka. Bez tohto proteínu by škrupina jednoducho nevznikla.
A tu sa celý príbeh opäť komplikuje – ak vajce potrebuje na svoj vznik sliepku, no zároveň sliepka vznikla z vajca svojho predka, ocitáme sa znova v tom istom kruhu, z ktorého sa snažíme vyviaznuť už celé stáročia.
Mutácia, ktorá všetko zmenila
Vedci sa domnievajú, že kľúčom k odpovedi je mutácia. V istom momente vývoja sa v genetickom kóde jedného z prastarých vtákov – „prasliepok“ – odohrala drobná zmena DNA. Výsledkom bolo, že jeho potomok už mal vlastnosti, ktoré dnes pripisujeme skutočnej sliepke.
Z vajca tohto tvora sa teda vyliahla prvá „pravá“ sliepka. Dá sa teda povedať, že vajce bolo naozaj prvé, no nebolo ešte úplne slepačie – pochádzalo od jej evolučného predka.
Filozofia a veda sa opäť stretávajú
Je fascinujúce, ako sa po tisíckach rokov filozofia a veda vlastne znovu stretli v bode, z ktorého kedysi vychádzali. Aristotelov cyklus sa potvrdzuje aj dnes – len v inej, vedeckej podobe.
Aj keď veda dokáže vysvetliť procesy evolúcie, záhada sliepky a vajca zostáva symbolom – predstavuje večný kolobeh života, tvorby a zmeny. Niečo sa rodí z niečoho, čo už existuje, a nikdy to nemá úplne jasný začiatok.
A na záver trochu z histórie varenia vajec
Keď už sme pri vajciach – oplatí sa pripomenúť, že domestikácia sliepok prebehla približne pred 8 až 10 tisíc rokmi v juhovýchodnej Ázii. Práve tam ľudia začali využívať vajcia nielen ako zdroj potravy, ale aj ako surovinu na varenie a pečenie.
Nie je úplne známe, kedy ľudia začali vajcia tepelne upravovať, no podľa archeologických nálezov to bolo pomerne skoro po tom, čo sa sliepky dostali do ľudských osád. A určite si rýchlo všimli, že uvarené vajce sa šúpe omnoho ľahšie, ak sa najprv prudko schladí – trik, ktorý používame dodnes.
Tak čo teda bolo skôr – vajce alebo sliepka? Z pohľadu evolúcie bolo prvé vajce, z pohľadu náboženstva sliepka. A z pohľadu filozofie vlastne oboje naraz. Hádanka je vyriešená – a pritom stále zostáva krásnym symbolom tajomstva života, ktoré nás núti premýšľať, odkiaľ vlastne pochádzame.
