Najnovší výskum z Nemecka priniesol zistenie, ktoré zásadným spôsobom mení doterajší pohľad na umelecké a technické schopnosti paleolitických ľudí. V archeologickej lokalite pri Mühlheim-Dietesheime sa na kamennom predmete podarilo identifikovať stopy minerálu azuritu, teda prirodzene modrého pigmentu. Analýzy ukazujú, že artefakt môže byť starý približne 13 000 rokov, čo z neho robí najstarší známy dôkaz používania modrého pigmentu v európskom praveku.
Až donedávna prevládal názor, že praveké spoločenstvá využívali najmä červené a čierne pigmenty, ktoré sa v archeologických nálezoch objavujú najčastejšie. Modrá farba bola považovaná za niečo, čo sa v paleolite jednoducho nevyskytovalo — či už pre nereálnosť jej získania, alebo pre nezáujem o jej praktické použitie. Nový objav tieto predstavy spochybňuje.
Modrý pigment z obdobia, keď jeho existencia nebola očakávaná
Podrobné laboratórne analýzy potvrdili, že zvyšky na kameni pochádzajú z azuritu. Ide o pigment, ktorý sa vo forme zachovanej z paleolitu v Európe doteraz nenašiel. Nález tak predstavuje úplne nový typ materiálu, s ktorým vedci doposiaľ nepočítali.
Objav je významný najmä preto, že modrá je v pravekých artefaktoch nesmierne vzácna. Na jaskynných stenách ani v iných prehistorických umeleckých dielach sa doposiaľ neobjavila. To však neznamená, že sa nepoužívala – skôr to naznačuje, že mohla byť aplikovaná na materiály, ktoré sa nezachovali, ako napríklad koža, textílie, drevo či telo.
Čo nám nález hovorí a kde ešte chýbajú odpovede?
Zistenia priniesli niekoľko istých faktov, ale aj množstvo otvorených otázok:
- Je potvrdené, že modrý minerálny pigment sa v Európe používal už pred 13 000 rokmi.
- Nie je potvrdené, že sa používal na jaskynné maľby, keďže na stenách európskych jaskýň sa modrá zatiaľ nikdy nenašla.
- Nie je známe, na čo konkrétne slúžil pigment na danom artefakte.
- Ako možné vysvetlenie sa uvádza jeho použitie pri zdobení tela alebo farbení organických materiálov, čo sa však pre nedostatok zachovaných nálezov dnes nedá priamo dokázať.
Nález tak rozširuje hranice toho, čo môže archeológia o paleolitickom človeku zistiť, ale zároveň pripomína, že niektoré interpretácie zostávajú otvorené.
Artefakt zrejme slúžil na prípravu farieb
Objav modrého pigmentu priniesol aj nové vysvetlenie funkcie samotného kameňa. Predmet bol pôvodne považovaný za obyčajný nástroj, no opotrebovanie povrchu a rozloženie pigmentu naznačujú, že mohol slúžiť ako pracovná plocha na drvenie a miešanie farieb. Takéto „palety“ sú z iných období známe, no v spojení s modrou farbou z paleolitu ide o unikátny doklad.
Minulosť bola pestrejšia, než sa donedávna myslelo
Nové zistenia dokazujú, že paleolitické komunity mali zrejme širšie znalosti o pigmentoch, než napovedali doterajšie nálezy. Aj keď nevieme, ako presne modrú využívali, jeden fakt je dnes istý — v Európe ju používali oveľa skôr, než sa predpokladalo.
Objav tak otvára cestu k novým výskumom, ktoré môžu ukázať, že farebnosť pravekých spoločností bola bohatšia a nástrojov na prácu s pigmentmi mali naši predkovia viac, než sme si doteraz predstavovali.
