Vedci nasadili v Uzbekistane drony s laserovou technológiou. Objavili tak jednu z veľkých záhad Hodvábnej cesty

hodvábna obchodná cesta medzi Čínou a Indiou
hodvábna obchodná cesta medzi Čínou a Indiou Foto: www.shutterstock.com

V posledných rokoch prebieha v juhovýchodnom Uzbekistane intenzívny výskum, ktorý radikálne mení doterajšie predstavy o tom, ako vyzerali obchodné trasy v Strednej Ázii. Archeológovia pomocou dronov vybavených technológiou LiDAR odhalili rozsiahle stredoveké sídla, ktoré boli po stáročia ukryté pod vegetáciou a nerovným horským terénom.

Tento objav potvrdzuje, že aj vo vysokých nadmorských výškach existovali významné centrá obchodu a výroby súvisiace s Hodvábnou cestou.

Chceš vidieť, ako vyzerajú objavené štruktúry?

K dispozícii je aj video, ktoré predstavuje zistenia výskumných tímov a vizualizuje terénne modely a výsledky LiDARového scanu:

Hodvábna cesta nebola len púšť. Nové nálezy dokazujú, že zasahovala aj do horských oblastí

Hoci si Hodvábnu cestu tradične spájame s púštnymi karavánami a nížinnými mestami, výskum ukazuje, že obchodné trasy boli oveľa rozmanitejšie.

Tím vedcov z University of Sydney, University of Pennsylvania a Uzbekistanského inštitútu archeológie potvrdil, že v oblasti pohoria Köýtash existovali už v 1. tisícročí n. l. trvalé sídla, ktoré boli zapojené do regionálneho aj diaľkového obchodu.

Doteraz však nebolo jasné, aký rozsah tieto sídla skutočne mali — práve pre náročný terén, ktorý archeológom bránil v klasických prieskumoch.

Ako LiDAR odhalil mestské štruktúry ukryté v krajine

LiDAR (Light Detection and Ranging) vysiela milióny laserových impulzov, ktoré prenikajú cez vegetáciu a zachytávajú presnú topografiu pod povrchom.

Drony preleteli nad ťažko prístupnými horskými oblasťami a vytvorili detailný 3D model, na ktorom sa jasne ukázali:

  • základy stavieb
  • opevnenia
  • terasy
  • systémy usporiadania ulíc
  • prispôsobenie architektúry horským svahom

LiDAR umožnil rozoznať štruktúry, ktoré boli zo zeme úplne neviditeľné.

Tugunbulak: veľké vysokohorské sídlo, nie „metropola“

Výskum potvrdil existenciu sídla Tugunbulak, ktoré malo rozsiahlu zastavanú plochu približne 120 hektárov.

Ide o jedno z najväčších doposiaľ známych vysokohorských sídiel v stredovekej Strednej Ázii. Presný počet obyvateľov však nie je možné určiť, pretože:

  • neexistujú kompletné údaje o hustote zástavby
  • archeológovia zatiaľ odkryli len časť objektov

Je však potvrdené, že v lokalite sa našli dôkazy o spracovaní kovov a o organizovanom stavebnom plánovaní, čo naznačuje, že išlo o dôležitú komunitu.

Tashbulak: obchodné a remeselné centrum raného islamského obdobia

Druhou potvrdenou lokalitou je Tashbulak, skúmaný už od roku 2011.

Na rozdiel od Tugunbulaku je Tashbulak archeologicky oveľa lepšie preskúmaný. Odborníci tu odhalili:

  • ruiny obytných štvrtí
  • stopy po peciach na tavenie železa
  • hroby z raného islamského obdobia
  • keramiku a importované predmety zo širšej oblasti Hodvábnej cesty

To znamená, že Tashbulak bol zapojený do dlhých obchodných trás, hoci jeho presná veľkosť bola menšia než u Tugunbulaku.

Prečo vznikali sídla v náročných vysokohorských podmienkach?

Podľa archeológov mala táto poloha niekoľko výhod:

  • bezpečnejšie trasy v porovnaní s nížinami, kde dochádzalo k nájazdom
  • prístup k železnej rude a iným surovinám
  • možnosť kontrolovať pohyb tovaru medzi Ferganou a stepnými oblasťami
  • vhodné klimatické podmienky pre sezónnu pastvu, ktorá bola kľúčovou súčasťou miestnej ekonomiky

Tieto faktory sú potvrdené archeologickými analýzami, nálezmi a environmentálnymi štúdiami.

Čo objav znamená pre dejiny Hodvábnej cesty?

Objav Tugunbulaku a výsledky systematického výskumu Tashbulaku menia doterajšie predstavy o tom, ako fungovala Hodvábna cesta.

Fakty ukazujú:

  • nešlo o jednu cestu, ale o sieť tras, ktorá zahrňovala aj vysoké pohoria
  • hornaté regióny boli aktívnymi súčasťami obchodných systémov
  • tieto sídla neboli izolované, ale prepojené s medzinárodným obchodom
  • vysokohorské prostredie bolo využívané strategicky, nie náhodne

Technológia umožnila objaviť to, čo bolo stáročia neviditeľné

LiDAR poskytol jedinečnú možnosť odhaliť rozsah a štruktúru sídiel bez toho, aby archeológovia museli fyzicky odstrániť vegetáciu alebo prenikať do skalnatého podložia.

Výsledné dáta dnes umožňujú presnejšie rekonštruovať:

  • podobu stredovekej krajiny
  • rozsah osídlenia
  • ekonomické fungovanie regiónu
  • prepojenia medzi jednotlivými trasami Hodvábnej cesty

Objav má zásadný význam aj preto, že horské oblasti Strednej Ázie zostávali doteraz archeologicky najmenej preskúmané.

Záver: čo je dnes s istotou potvrdené

✔ Fakticky overené:

  • Tugunbulak a Tashbulak sú reálne archeologické lokality v Uzbekistane.
  • Obe boli aktívne medzi 6. a 11. storočím.
  • LiDAR skutočne odhalil rozsah zástavby a terénne štruktúry.
  • Tashbulak bol významné remeselné a obchodné centrum.
  • Tugunbulak je jedno z najväčších doteraz známých vysokohorských sídiel v regióne.
  • Obe lokality boli súčasťou širších obchodných sietí Hodvábnej cesty.

✔ Čomu sa vedci zatiaľ vyhýbajú:

  • presným odhadom počtu obyvateľov
  • dramatickým tvrdeniam o „metropolách“, ktoré nie sú vedecky podložené

Odporúčané

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk