Oceány aj v dnešnej dobe ukrývajú svety, o ktorých vieme len veľmi málo.Medzinárodný tím morských biológov počas výskumu v severnom Tichom oceáne, pri priekopovom systéme neďaleko Aljašky, objavil až štrnásť doteraz neznámych druhov morských organizmov. Najzaujímavejším z nich bol drobný mäkkýš, ktorý sa nachádzal v hĺbke 6 465 metrov – v prostredí, kde vládne tma, chlad a obrovský tlak.
Živý svedok pradávnej evolúcie
Tento mäkkýš patrí k veľmi starobylej skupine živočíchov, o ktorej sa ešte v polovici minulého storočia verilo, že dávno vyhynula. Vedci poznali jej existenciu len z fosílií, kým sa prvé živé exempláre neobjavili až v 50. rokoch minulého storočia.
Nový nález v Tichom oceáne však potvrdzuje, že táto prastará línia stále žije. Ide o tvora, ktorý prežil stovky miliónov rokov bez výrazných zmien – akoby sa evolúcia jeho druhu zastavila v čase.
Jeho telo má jednoduchú stavbu a malú miskovitú ulitu, no pre vedcov je nesmierne cenný. Predstavuje totiž „živú fosíliu“, ktorá poskytuje cenné informácie o prvých štádiách vývoja života na Zemi, keď sa živočíchy ešte len prispôsobovali dýchaniu, pohybu a životu vo vode.
Život v úplnej temnote
Miesto objavu sa nachádza v jednej z najnehostinnejších oblastí našej planéty.
V tejto hĺbke nepanuje len absolútna tma – tlak vody je viac než tisíckrát väčší ako na hladine a teplota sa pohybuje len tesne nad bodom mrazu.
Napriek tomu tu existuje pestrý a zložitý ekosystém, v ktorom sa vyvinuli formy života prispôsobené extrémnym podmienkam.
Vedci odhadujú, že v oceánoch žije viac ako dva milióny druhov, ale vedecky opísaná je zatiaľ len približne tretina.
Mnohé z nich zostávajú pre človeka úplnou neznámou – nemajú meno, nepoznáme ich vzhľad ani spôsob života. Tieto organizmy sa však vyvíjali v izolácii milióny rokov, vďaka čomu si uchovali črty, ktoré iné živočíchy už dávno stratili.
Ako sa dostali až do takých hĺbok
Preskúmať tieto oblasti je extrémne náročné. Tlak v takýchto hĺbkach by zničil aj odolné ponorky, preto vedci využívajú špeciálne robotické sondy a hlbokomorské drony, schopné odoberať vzorky z morského dna.
Každý pohyb musí byť dokonale presný – akékoľvek zaváhanie by mohlo krehké telo tvora úplne rozdrviť.
Vzorky sa následne skúmajú pomocou mikro-CT skenovania a elektrónovej mikroskopie, ktoré umožňujú pozorovať vnútornú stavbu organizmov bez jediného rezu.
Pri niektorých exemplároch sa vedcom dokonca podarilo získať kompletný genetický materiál, čo je v prípade hlbokomorských živočíchov veľmi zriedkavé.
Tieto dáta pomáhajú pochopiť, ako sa dávne formy života vyvíjali a ako súvisia s modernými druhmi mäkkýšov, ulitníkov či iných morských tvorov.
Nové druhy z neprebádaných hlbín
Okrem pradávneho mäkkýša sa vedcom podarilo identifikovať aj ďalších trinásť nových druhov.
Medzi nimi sa nachádzajú napríklad dravé mušle žijúce niekoľko kilometrov pod hladinou, parazitické kôrovce so zvláštnymi výrastkami na tele, či drobné organizmy z oblasti Galapág, ktoré si za domov vybrali hydrotermálne prieduchy – miesta, kde z dna prúdi voda s teplotou viac ako 300 °C.
Tieto zistenia potvrdzujú, že život dokáže prežiť aj tam, kde by to človek považoval za nemožné.
Zároveň ukazujú, že hoci poznáme svet na súši pomerne dobre, hlbiny oceánov zostávajú stále jednou z posledných veľkých záhad našej planéty.
Život, ktorý prežil veky
Objav pri Aleutskom priekope má obrovský význam pre pochopenie vývoja života na Zemi.
Umožňuje vedcom nahliadnuť do dávnych čias, keď sa z jednoduchých organizmov začali vyvíjať zložitejšie tvory.
Pripomína tiež, že evolúcia nie je uzavretý proces – pokračuje aj dnes, hoci často v tichu a temnote, ďaleko od ľudského pohľadu.
Aj v 21. storočí oceán dokazuje, že ešte stále skrýva tajomstvá, ktoré môžu prekvapiť aj tých najskúsenejších vedcov. Každý nový objav z hlbín nám pripomína, že história života na Zemi nie je úplne napísaná – mnohé kapitoly sa ešte len čakajú na objavenie.
