Príroda aj v 21. storočí neprestáva prekvapovať. Najnovší vedecký objav z Fínska ukázal, že aj obyčajné smreky môžu skrývať niečo výnimočné. Výskumníci totiž zistili, že v ich ihličí sa nachádzajú mikroskopické častice čistého zlata. Hoci ide o extrémne malé množstvá, objav má významný vedecký dopad a môže pomôcť lepšie pochopiť vzťah medzi rastlinami, pôdou a kovmi, ktoré sa v nej prirodzene vyskytujú.
Mikroskopické zlato v obyčajnom ihličí
Tím fínskych vedcov uskutočnil výskum v oblasti Kittilä na severe Fínska, kde sa nachádza aj jedno z najväčších európskych ložísk zlata. V rámci projektu skúmali vzorky smrekového ihličia zo stromov rastúcich v okolí tohto ložiska.
Pomocou moderných analytických metód zistili, že niektoré ihličia obsahujú nanočastice zlata (Au-nanoparticles). Tieto drobné častice, neviditeľné voľným okom, sa podarilo odhaliť len vďaka špeciálnym prístrojom. Vedci zdôrazňujú, že nejde o žiadne „zlaté ihličie“, ako by sa mohlo zdať, ale o vedecky potvrdenú prítomnosť zlatých nanočastíc vo veľmi malých koncentráciách.
Ako sa zlato dostane do stromov?
Smreky – podobne ako iné stromy – čerpajú vodu a živiny z pôdy prostredníctvom koreňov. V oblastiach, kde sa zlato vyskytuje v pôde vo forme rozpustných iónov, môžu tieto látky spolu s vodou prenikať do vodivého systému stromu.
Podľa vedcov sa zlato postupne usádza v rastlinných tkanivách, kde sa premieňa na stabilné nanočastice. Tento proces pravdepodobne ovplyvňujú aj mikroorganizmy žijúce v tkanivách stromu, tzv. endofytické baktérie. Tie môžu zohrávať úlohu v chemických reakciách, ktoré vedú k vzniku týchto miniatúrnych častíc.
Zlato stromom nijako neškodí – nachádza sa v takých minimálnych množstvách, že nemá žiadny vplyv na ich rast či zdravie.
Prečo je tento objav dôležitý
Zistenie, že rastliny môžu obsahovať stopy zlata, má veľký vedecký význam. Výskum potvrdzuje, že rastliny môžu odrážať chemické zloženie pôdy, v ktorej rastú. To znamená, že analýza ihličia alebo listov by mohla pomôcť geológom odhaliť miesta, kde sa pod povrchom nachádzajú ložiská zlata alebo iných kovov.
Ide o tzv. biogeochemické mapovanie, teda metódu, ktorá využíva rastliny ako prirodzené „senzory“ pôdneho zloženia. Takýto prístup by mohol byť šetrnejšou alternatívou k tradičným, často deštruktívnym metódam prieskumu.
Nie je to „zlatý strom“, ale významný krok vo výskume
Vedci zdôrazňujú, že nejde o objav, ktorý by umožnil „ťažiť zlato zo stromov“. Množstvá, ktoré sa v ihličí nachádzajú, sú extrémne malé a nemajú žiadnu ekonomickú hodnotu. Napriek tomu ide o prelomový poznatok, ktorý posúva naše chápanie fungovania prírodných systémov.
Výskum zároveň naznačuje, že v budúcnosti by sa mohol rozvíjať koncept tzv. fytoťažby – teda využívania rastlín na získavanie stopových množstiev kovov z pôdy bez poškodzovania životného prostredia. Zatiaľ ide len o teoretickú možnosť, no otvára dvere novým ekologickým prístupom k využívaniu prírodných zdrojov.
Príroda plná prekvapení
Objav zlatých nanočastíc v ihličí smrekov ukazuje, že aj tie najznámejšie rastliny môžu skrývať tajomstvá, ktoré sme doteraz prehliadali. Vedci preto upozorňujú, že každý podobný nález nám pripomína, aké dôležité je chrániť životné prostredie. Nikto nevie, aké ďalšie poklady – vedecké, nie materiálne – ešte príroda odhalí.
Zlato v ihličí skutočne existuje, no len v mikroskopickej forme. Ide o potvrdený vedecký jav, nie o senzáciu. Objav prináša nový pohľad na interakciu medzi pôdou, rastlinami a mikroorganizmami a môže byť kľúčový pre budúce ekologické metódy geologického prieskumu.
