Antarktída – vzdialený, zdanlivo nedotknutý kontinent, ktorý pokrýva takmer celý južný pól – sa mení rýchlejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Hoci sa nachádza tisíce kilometrov od Slovenska, to, čo sa deje na tomto zamrznutom kontinente, má priamy dopad aj na zvyšok planéty.
Video: Čo sa stane, keď roztopí ľad v Antarktíde
Ako by vyzeral svet, keby ľad na južnom kontinente úplne zmizol?
Pozrite si krátke video, ktoré ukazuje, ako by topenie ľadovcov zmenilo hladinu morí a život na Zemi.
Vedci z celého sveta varujú, že ľadovce v Antarktíde sa topia zrýchleným tempom a ak sa tento trend nezastaví, zmení sa rovnováha v oceánoch aj v celom klimatickom systéme Zeme.
Antarktída – srdce svetového chladenia
Antarktída nie je len najchladnejším, ale aj najväčším zásobníkom sladkej vody na planéte. Až 70 percent všetkej sladkej vody na Zemi je viazanej v jej ľadovej pokrývke. Tento ľad pôsobí ako obrovské zrkadlo, ktoré odráža slnečné žiarenie späť do vesmíru a tým pomáha udržiavať stabilnú teplotu na celej planéte.
Keď sa však ľad topí, tmavý povrch oceánu absorbuje viac tepla – čo spôsobuje ďalšie otepľovanie. Tento proces vedci označujú ako začarovaný kruh klimatických zmien.
Ľad sa stráca rýchlejšie než kedysi
Podľa meraní NASA a Európskej vesmírnej agentúry sa antarktický ľad neustále zmenšuje. Najväčší problém predstavuje Západná Antarktída, kde sa topia ľadovce Thwaites a Pine Island – obrovské ľadové masy, ktoré pôsobia ako „zátky“ brániace vnútrozemskému ľadu skĺznuť do oceánu.
Od roku 2000 stratila Antarktída miliardy ton ľadu, čo podľa odborníkov už dnes prispieva k zvyšovaniu hladiny morí. V dlhodobom horizonte – ak by sa celý západný ľadový štít roztopil – by sa hladina oceánov mohla zvýšiť o viac ako tri metre. Takýto proces by však trval storočia až tisícročia.
Rekordne málo morského ľadu
Znepokojivé správy prichádzajú aj z oceánskeho okolia. Morský ľad, ktorý sa okolo kontinentu každoročne vytvára a topí, dosiahol v roku 2023 najnižšiu rozlohu od začiatku meraní v 70. rokoch.
Menej morského ľadu znamená, že oceán pohlcuje viac slnečného tepla. Voda sa zohrieva a proces topenia sa ešte viac zrýchľuje. Tento jav zároveň mení oceánske prúdy a cirkuláciu vody, ktoré ovplyvňujú klímu nielen v južných šírkach, ale aj v Európe a Severnej Amerike.
Život v ľade sa prispôsobuje ťažko
Topenie ľadovcov neohrozuje len geológiu kontinentu, ale aj jeho ekosystémy. Tučniaky cisárske, ikonické symboly Antarktídy, sú čoraz viac závislé na čoraz menej stabilnom ľade.
V posledných rokoch vedci pozorovali, že niektoré kolónie úplne zanikli – ľad sa roztopil skôr, než mláďatá dorástli.
Problém majú aj ďalšie druhy. Tulene a veľryby prichádzajú o potravu, pretože vplyvom otepľovania a okysľovania oceánov ubúda fytoplanktónu – drobných rastlinných organizmov, ktoré tvoria základ potravinového reťazca.
Pomaly, ale isto stúpa hladina morí
Podľa NASA sa hladina svetových oceánov od roku 1993 zvýšila približne o 9 centimetrov. Hoci sa to môže zdať málo, ide o priemer – v niektorých oblastiach, najmä pri pobrežiach, je nárast výrazne väčší.
Ak sa topenie antarktického ľadu nezastaví, tento proces sa v nasledujúcich desaťročiach zrýchli. Ohrozené sú najmä nízko položené oblasti, ako Benátky, Amsterdam, Bangladéš či malé ostrovy v Pacifiku, ktoré už dnes čelia častejším záplavám.
Čo sa dá urobiť?
Vedecký konsenzus je jednoznačný – zníženie emisií skleníkových plynov je jediný spôsob, ako spomaliť topenie ľadovcov.
Ak sa podarí udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 °C oproti predindustriálnemu obdobiu, riziko nezvratných zmien sa výrazne zníži.
Podľa klimatologičky z Austrálskej národnej univerzity je každé zníženie emisií dôležité:
„Každý desatinný stupeň menej znamená väčšiu šancu pre ľadovce aj pre stabilitu klímy, na ktorej sme všetci závislí.“
Antarktída – zrkadlo planéty
Antarktída je viac než len zamrznutá pustatina. Je to zrkadlo nášho sveta – citlivý ukazovateľ toho, ako sa mení Zem.
Pod jej ľadom sa ukrývajú starobylé krajiny, ktoré pamätajú obdobia dávnych teplých morí a pralesov. Ak sa ľad bude ďalej strácať, tieto vrstvy sa síce raz odhalia, no spolu s nimi sa môže stratiť aj klimatická rovnováha, ktorú poznáme.
Budúcnosť Antarktídy tak závisí od toho, ako rýchlo dokáže ľudstvo znížiť svoje emisie a zastaviť globálne otepľovanie. Pretože ak sa ľadový kontinent zmení, zmení sa aj celý svet.
