Mnohí ľudia dnes žijú v tempe, ktoré je dlhodobo neudržateľné. Kombinácia práce, rodiny, domácnosti a ďalších povinností spôsobuje, že aj keď všetko formálne zvládate, pocit únavy sa stáva každodenným spoločníkom. Tento stav nie je známkou slabosti – je to prirodzená reakcia tela na dlhodobý stres a nadmernú záťaž.
Únava, ktorá sa začína už ráno
Ak sa zobúdzate s pocitom, že ste neoddýchli, nejde o lenivosť ani nedostatok motivácie. Môže ísť o dôsledok:
- nedostatočného alebo nekvalitného spánku
- dlhodobého psychického stresu
- preťaženia úlohami
- nepravidelných denných návykov
Nervový systém je pri nadmernom strese aktívny aj počas noci, čo sťažuje hlboký spánok. Preto sa ráno často cítite unavení, aj keď spíte dostatočne dlho.
Čo sa v tele skutočne deje pri dlhodobom strese
Keď je človek vystavený opakovanému alebo trvalému stresu, telo zvyšuje tvorbu stresových hormónov – najmä kortizolu. Kortizol sám o sebe nie je škodlivý. Je nevyhnutný na reguláciu metabolizmu, pozornosti aj reakcie na ohrozenie.
Problém nastáva, ak je jeho hladina zvýšená príliš často alebo príliš dlho, čo podľa výskumov môže:
- narušiť kvalitu spánku
- ovplyvniť imunitný systém
- zvyšovať únavu
- prispieť k pocitom preťaženia a podráždenosti
- viesť k napätiu svalov, keď je telo pripravené reagovať stresovo aj v bežných situáciách.
Zvýšená únava môže tiež vyvolávať väčšiu chuť na sladké a kalorické jedlá – je to bežná biologická reakcia organizmu, ktorý sa snaží rýchlo doplniť energiu.
Prečo spomalenie pomáha – vedecky potvrdené dôvody
Spomalenie alebo úprava denných návykov nie je únik od povinností. Je to spôsob, ako znížiť fyziologické aj psychické preťaženie. Výskumy ukazujú, že pravidelné uvoľnenie a oddych znižujú hladiny stresových hormónov a zlepšujú koncentráciu, výkon aj náladu.
Tu sú postupy, ktorých účinnosť je podložená výskumami v oblasti psychológie a neurobiológie:
1. Pokojnejšie ráno
Krátke, nerušené ráno bez telefónu znižuje senzoryické preťaženie a umožňuje mozgu postupne prejsť z nočného režimu do dennej aktivity.
2. Prioritizácia úloh
Určenie troch najdôležitejších úloh denne znižuje stres z preťaženia a pomáha mozgu jasne sa sústrediť. Je dokázané, že časté preskakovanie medzi úlohami zvyšuje kognitívnu únavu.
3. Jedna činnosť v jednom momente
Multitasking nie je efektívny. Zvyšuje chybovosť a predlžuje čas, ktorý potrebujete na splnenie úlohy. Jednotlivé štúdie potvrdzujú, že mozog je najefektívnejší, keď sa sústreďuje na jednu konkrétnu činnosť.
4. Krátke prestávky počas dňa
Aj dvojminútové prestávky pomáhajú znížiť psychické napätie, udržať pozornosť a obnoviť energiu. Krátka prechádzka alebo kontrolované dýchanie majú merateľný regeneračný efekt.
5. Príjemné domáce prostredie
Miesto, kde sa dokážete uvoľniť, podporuje parasympatický nervový systém – časť nervového systému zodpovednú za oddych a regeneráciu.
6. Drobné radosti a relaxačné rituály
Čas pre seba aktivuje v mozgu mechanizmy odmeňovania a pomáha vyrovnávať negatívne účinky stresu.
Čo sa stane, keď skutočne spomalíte
Výskumy ukazujú, že pri dlhodobejšom znížení stresu nastávajú tieto zmeny:
- zlepšuje sa kvalita spánku
- znižuje sa svalové napätie
- zlepšuje sa schopnosť koncentrácie
- únava počas dňa klesá
- nálada je stabilnejšia
- telo menej túži po rýchlych cukroch
- ľahšie sa robia rozhodnutia a riešia problémy
Keď sa organizmus dostane z trvalého stresu do rovnováhy, človek má viac energie, lepšiu psychickú pohodu a schopnosť zvládať bežné úlohy bez pocitu, že je toho „priveľa“.
Ako načerpať novú energiu bez mýtov a pseudovedy
Po niekoľkých týždňoch pravidelného oddychu a lepšie nastavených návykov si väčšina ľudí všimne, že:
- menej reagujú podráždene
- únava sa zmenšuje
- pracovné povinnosti pôsobia zvládnuteľnejšie
- spánok je kvalitnejší
- deň má prirodzenejší, menej hektický rytmus
Spomalenie nie je krok späť. Je to stratégia, ktorou podporujete fungovanie mozgu, nervového systému aj celého tela. Je to spôsob, ako dlhodobo udržať energiu, zdravie a psychickú pohodu – nie len krátkodobé riešenie.
Ak je únava nadmerná, trvá dlhodobo alebo ju sprevádzajú ďalšie ťažkosti (napr. nespavosť, úzkosť, výrazný pokles motivácie), je vhodné obrátiť sa aj na lekára alebo psychológa, pretože môže ísť o vyčerpanie, poruchy spánku alebo syndróm vyhorenia.
