Na prvý pohľad sa môže zdať, že pripraviť dobrú zemiakovú kašu dokáže každý. Stačí uvariť zemiaky, pridať maslo, mlieko a rozpučiť. V praxi však práve pri tejto tradičnej prílohe najčastejšie zistíme, že „niečo tomu chýba“. Ak má byť kaša naozaj jemná, lahodná a taká, že by ste ju jedli aj samotnú, vyžaduje trochu viac pozornosti – a jednu ingredienciu, ktorú väčšina ľudí vôbec nepoužíva.
Zemiaková kaša je pritom stále jedným z najobľúbenejších jedál u detí, dospelých aj vegetariánov. Hodí sa ku kuraciemu mäsu, bravčovým rezňom, pečenej rybe alebo ako samostatné rýchle jedlo na studené dni. Okrem toho je lacná, rýchlo hotová a dá sa pripraviť na množstvo spôsobov. Aby sa však premenila na dokonalú prílohu, oplatí sa poznať zopár kulinárskych trikov.
Správne zemiaky rozhodujú o výsledku
Najväčšou chybou býva to, že ľudia siahnu po prvých zemiakoch, ktoré doma nájdu. Kaša však potrebuje konkrétny typ – ideálne zemiaky s vyšším obsahom škrobu. Do tejto kategórie patria varné typy B a C, ktoré sa používajú aj na prípravu knedlí.
Vďaka vyššiemu obsahu škrobu sa tieto zemiaky ľahšie rozvaria, lepšie viažu maslo a mlieko a po roztlačení vytvoria prirodzene krémovú, mäkkú konzistenciu.
Naopak, varný typ A, ktorý je určený najmä na šaláty, má škrobu málo. Kaša z takýchto zemiakov býva gumovitá, ťažko sa mieša a chuťovo ani zďaleka nepôsobí tak bohato.
Tajomstvo nadýchanosti? Štipka sódy bikarbóny
Ak chcete kašu, ktorá je ľahká, nadýchaná a akoby „penová“, existuje jednoduchý trik, ktorý používali už naše staré mamy – mikroskopická štipka sódy bikarbóny.
Áno, stačí skutočne len minimum. Ak by ste to s množstvom prehnali, kaša by získala nepríjemný horkastý nádych. Sóda v kombinácii s niečím kyslým – typicky cmarom – však urobí zázraky.
Kyslá zložka spustí reakciu, pri ktorej sa uvoľňuje oxid uhličitý. Ten vytvorí v kaši drobné bublinky, vďaka ktorým je výsledok podstatne ľahší a jemnejší než pri bežnom postupe. Hoci o tejto technike vie len malé percento Slovákov, výsledok je citeľne lepší.
Cibuľa ako zdroj hĺbky a prirodzenej sladkosti
Zemiaková kaša môže mať veľmi príjemnú, vrstvenú chuť aj bez toho, aby ste ju zaťažili prehnaným množstvom korenín. Tajomstvo spočíva v obyčajnej cibuľke.
Ak ju pridáte už počas varenia zemiakov, odovzdá im jemnú sladkosť aj výraznejšiu arómu. Po dovaření stačí vodu scediť a pokračovať v príprave tak, ako ste zvyknutí.
Mnohí kuchári odporúčajú ešte jeden malý detail – štipku muškátového orieška. Nie je nutná, ale dokáže zdvihnúť celkovú chuť kaše a dať jej príjemne jemné, teplé tóny.
S pikantnými tónmi zažiarite
Zemiaková kaša nemusí byť vždy jemná a neutrálna. Ak patríte k milovníkom výraznejších chutí, pridajte do nej trochu horčice alebo jemne nastrúhaného chrenu.
Tieto dve suroviny dokážu kaši dodať energiu, jemnú ostrosť a šmrnc, ktorý ju okamžite posunie na úroveň, prekvapujúcu aj pre hostí. Pikantná verzia kaše sa výborne hodí napríklad k pečenému mäsu, klobáse alebo jedlám z grilu.
Malý detail, veľký rozdiel
Hoci zemiaková kaša pôsobí ako jednoduché jedlo, jej výsledná chuť do veľkej miery závisí od detailov, ktoré často prehliadame. Správny výber zemiakov, štipka sódy bikarbóny, trocha kyslosti, cibuľa a prípadne aj štipka korenia – to všetko je tajomstvom kaše, po ktorej sa skutočne zapráši.
Ak ste doteraz pripravovali kašu „na klasiku“, skúste niektorý z týchto trikov a rozdiel pocítite už pri prvom súste.
Dobrú chuť!
