Za hranicou života. Miesto, kam raz vkročíme všetci. Niektorí sa však vrátia späť, tí, čo prežili klinickú smrť

klinická smrť
klinická smrť Foto: www.shutterstock.com

Smrť je pre ľudí jednou z najväčších záhad. Hoci existuje množstvo osobných výpovedí opisujúcich svetlá, tunely či zvláštny pocit pokoja, vedecký pohľad je oveľa striedmejší. Zážitky blízkosti smrti (NDE – near-death experiences) sa síce skutočne objavujú, ale ich pôvod sa dá vysvetliť procesmi prebiehajúcimi v mozgu v extrémnych situáciách.

VIDEO: Ako vyzerá klinická smrť z pohľadu vedy

V pôvodnom článku sa nachádzalo video z YouTube s výpoveďou človeka, ktorý opisoval svoj zážitok blízkosti smrti.

Čo presne znamená klinická smrť?

Klinická smrť je stav, keď sa zastaví činnosť srdca a tým aj prítok krvi do mozgu.
V tej chvíli:

  • mozog nedostáva kyslík
  • začína sa hromadiť oxid uhličitý
  • dochádza k rýchlym biochemickým zmenám

Tento stav je dočasne reverzibilný – človeka možno resuscitovať, ak mozog nebol dlhodobo bez kyslíka.

Ako dlho dokáže mozog prežiť bez kyslíka

Základný, mnohokrát potvrdený fakt:

  • Prvé zmeny v mozgu nastávajú už po niekoľkých sekundách.
  • Nezvratné poškodenie sa začína približne po 5–6 minútach bez prítoku kyslíka.

Profesor neurofyziológie František Vyskočil a jeho tím opakovane merali koncentráciu draslíkových iónov v neurónoch. Pri zastavení prívodu kyslíka neuróny najprv kompenzujú situáciu, no po niekoľkých minútach dôjde k masívnemu úniku draslíka – ide o proces podobný prudkému „vybitiu akumulátora“.

Po tomto momente mozog odumiera a resuscitácia už nedokáže obnoviť jeho funkcie.

Zážitky blízkosti smrti: čo je dokázané

Ľudia, ktorí prežili zástavu srdca, často opisujú:

  • pocity pokoja a odpojenia
  • skreslené vnímanie času
  • mimoriadne živé spomienky
  • halucinácie svetla alebo priestoru

Vedecky potvrdené je toto:

1. Zážitky sú skutočné, nie vymyslené

Človek ich naozaj prežíva – sú to intenzívne, subjektívne mentálne stavy.

2. Ich pôvod môžeme vysvetliť fyziologicky

Vznikajú kombináciou faktorov:

  • nedostatok kyslíka v mozgu
  • prebytok oxidu uhličitého
  • poruchy elektrickej aktivity
  • uvoľnenie stresových hormónov
  • zvýšená aktivita mozgových oblastí zodpovedných za spomienky a vizualizácie

3. Sú podobné tým, ktoré vznikajú pri niektorých liekoch alebo intoxikáciách

Halucinogény, anestetiká či extrémny stres môžu vyvolať veľmi podobné zážitky.

4. Neexistuje dôkaz posmrtného života

Žiadny výskum zatiaľ nepotvrdil, že by vedomie mohlo existovať mimo mozgu alebo po jeho zániku.

Čo vieme o fungovaní mozgu v okamihu zástavy srdca

Neurovedci zaznamenali, že krátko po zastavení obehu môže na EEG vzniknúť krátkodobý nárast aktivity, tzv. „burst suppression“ – výboj, ktorý môže súvisieť s intenzívnymi vnútornými zážitkami.

Takéto výboje sa objavili:

  • u ľudí krátko pred smrťou
  • u zvierat pri experimentoch so zastavením obehu
  • pri niektorých typoch epilepsie
  • po elektrošokoch či pri hypoglykémii

Tento fenomén môže vysvetľovať výraznú živosť spomienok či vizuálnych vnemov v čase ohrozenia života.

Výskum mozgov prasiatok na Yale: najväčší prelom posledných rokov

V roku 2019 americkí vedci použili systém BrainEx – kokteil látok napodobňujúcich krv.
Mozgy prasiatok, štyri hodiny po smrti zvierat:

  • znovu vykazovali metabolickú aktivitu
  • niektoré synapsie obnovili funkciu

Nevzniklo vedomie ani žiadna forma vnímania.

Dôležitý fakt:
Išlo len o čiastočné obnovenie bunkových procesov, nie o oživenie mozgu.

Napriek tomu to naznačuje, že hranica medzi živým a mŕtvym mozgom môže byť zložitejšia, než sa predpokladalo.

Prečo NDE vôbec existujú? Veda má tri hlavné vysvetlenia

1. Neurologická reakcia mozgu na ohrozenie života

Mozog sa snaží prežiť – reorganizuje aktivitu a vytvára intenzívne vnemy.

2. Evolučný mechanizmus

Niektorí vedci vidia podobnosť s thanatózou – predstieraním smrti u zvierat.

3. Psychologická ochrana

Extrémny stres môže spustiť procesy, ktoré zmierňujú strach zo smrti.

Čo dnes vieme na 100 % a čo nie

Dokázané:

  • Klinická smrť je reverzibilná len krátko.
  • Mozgové bunky hynú po 5–6 minútach bez kyslíka.
  • NDE vznikajú v mozgu ako mentálne zážitky.
  • Výpovede ľudí sú autentické, ale subjektívne.
  • Neexistuje dôkaz o vedomí mimo mozgu.

Nedokázané:

  • posmrtný život
  • existencie „duše“ ako fyzikálnej entity
  • komunikácia s „inou realitou“
  • návraty z úplnej mozgovej smrti

Čo zostáva naďalej otvorené

Aj napriek vedeckým vysvetleniam ostáva jedno:
Vnútorné prežívanie človeka v okamihu ohrozenia života je výnimočné a intenzívne.

Nie je to dôkaz posmrtného života, ale nie je to ani dôkaz, že „nič nie je“.
Jednoducho – dnes ešte nevieme, ako presne vedomie vzniká a prečo niekedy pôsobí tak zvláštne.

Odporúčané

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk