Žuvačky sa už desaťročia prezentujú ako niečo, čo prospieva duševnému zdraviu, a hoci to kedysi znelo ako marketingová ilúzia, moderný výskum ukazuje, že tieto tvrdenia neboli úplne nepodložené. Žuvačka síce sama osebe neobsahuje žiadne významné živiny, napriek tomu dokáže ovplyvniť našu pozornosť, bdelosť aj zvládanie stresu. Prečo však ľudí žuvanie láka, aj keď už nemá chuť a neprináša energetický zisk?
Žuvanie ako únik od stresu – od kríz až po bežné dni
Počas veľkých ekonomických otrasov boli žuvačky jedným z mála produktov, ktoré si udržali popularitu. Výrobcovia už v prvej polovici 20. storočia tvrdili, že žutie upokojuje nervy a zmierňuje napätie. A hoci išlo o dobu, keď sa tvrdé vedecké dôkazy v reklame veľmi nevyžadovali, zákazníci mali pocit, že im žuvačka naozaj pomáha.
Podobná stratégia sa objavila aj v posledných rokoch. Predaj žuvačiek v USA od roku 2018 klesá a pandémia tento trend ešte prehĺbila. V roku 2020 sa predalo o takmer tretinu balení menej než v predchádzajúcich obdobiach a niektoré tradičné produkty sa prestali vyrábať úplne. Výrobcovia preto znovu pripomínajú psychologické výhody žuvania a tvrdia, že dokáže „prežuvať problémy“ či zmierniť nepríjemné myšlienky.
Prekvapujúce je, že tento dávny slogan získava postupne vedeckú oporu. Keď sa psychológovia začali podrobnejšie venovať tomu, ako žuvanie vplýva na mozog, objavili celkom presvedčivé súvislosti so zvýšenou pozornosťou a nižšou stresovou záťažou – najmä u ľudí, ktorí žujú pravidelne.
Prečo nás žuvanie fascinuje aj bez chuti?
Je zvláštne, že ľudia žujú aj vtedy, keď žuvačka stratí chuť. Zdá sa, že samotný mechanický pohyb má v sebe niečo príťažlivé, upokojujúce či stimulujúce. V mnohých situáciách môže slúžiť ako jednoduchá forma mentálnej regulácie – niečo medzi miniatúrnou meditáciou a jemným prebúdzaním mozgu.
Od pravekých smôl po moderné žuvačky
Žuť niečo len tak pre potešenie nie je žiadna novinka. Archeologické nálezy zo severnej Európy dokazujú, že ľudia žuli brezovú smolu už pred približne 8 000 rokmi. Lovci a zberači ju používali ako pracovný materiál, no detské odtlačky zubov naznačujú, že vtedajšie deti žuli smolu jednoducho pre zábavu.
Podobné žuvacie látky využívali aj staroveké civilizácie a domorodé kultúry Ameriky, často zo živíc a latexov tropických stromov.
Do Ameriky sa moderná žuvačka dostala až v 19. storočí, keď sa objavili prvé pokusy vyrobiť ju zo stromovej živice dovezenej z Mexika. Postupne vznikol priemysel, ktorý rástol spolu s reklamou. Jedna z prvých veľkých žuvačkových spoločností posielala svoje produkty priamo na adresy domácností podľa telefónnych zoznamov a zapĺňala krajinu obrovskými billboardmi.
Ich úspech bol taký výrazný, že dokonca vyvolával pohoršenie – napríklad na začiatku 20. storočia sa v tlači objavovali články kritizujúce mladé ženy v metre, ktoré vraj „prežúvali ako dobytok“. Žuvačky však stále naberali na popularite.
Výrazný zlom prišiel počas prvej svetovej vojny, keď sa žuvačka stala súčasťou vojenských balíkov. Bola prezentovaná ako niečo, čo vojakom potláča hlad, odvracia nudu a pomáha zvládať nervozitu. Odtiaľ sa rozšírila prakticky po celom svete.
V bývalom Československu sa v neskorších desaťročiach stala symbolom nedostupného Západu. Legendárne žuvačky z Tuzexu – napríklad obľúbené Pedro – mali pre deti hodnotu takmer ako zberateľské poklady.
Ako žuvanie ovplyvňuje mozog: čo ukazujú dnešné štúdie
V posledných rokoch sa výskum žuvania zameral najmä na tri oblasti: pozornosť, stres a kognitívnu výkonnosť.
1. Žuvanie a sústredenie
Štúdie ukazujú, že žuvanie môže zvýšiť bdelosť a schopnosť udržať pozornosť približne o 10 %. Neplatí to však vo všetkých situáciách – najväčší prínos má pri monotónnych, dlhých a nudných úlohách, pri ktorých pozornosť prirodzene klesá.
2. Žuvanie a stres
Existujú pomerne konzistentné dôkazy o tom, že žuvanie:
- znižuje stres pri verejnom vystúpení
- zmierňuje napätie pri riešení testov
- mierne zlepšuje pocit pohody v práci
- znižuje úzkosť u niektorých pacientov pred drobnými zákrokmi
Nie je to všeliek – napríklad pri extrémne stresujúcich situáciách žuvačka účinok nemala – no istý upokojujúci efekt sa opakovane preukázal.
3. Ako to funguje? Mechanizmus stále nie je úplne jasný
Najčastejšie sa spomínajú tieto vysvetlenia:
- zlepšený prietok krvi do mozgu
- rytmická aktivácia svalov hlavy a tváre, ktorá podporuje bdelosť
- ovplyvnenie stresovej osi HPA, ktorá riadi reakciu tela na stres
Žiadna hypotéza zatiaľ nie je definitívne potvrdená.
Je žuvanie evolučný pozostatok, alebo len forma fidgetingu?
Mnohí sa prirodzene pýtajú, či má žuvanie akýkoľvek evolučný základ. Zvieratá napríklad intenzívne žujú pri strese a výrazná aktivita čeľustí môže mať upokojujúci efekt. No ľudia žujú v porovnaní s inými primátmi veľmi málo – iba desiatky minút denne, zatiaľ čo niektoré opice strávia žuvaním potravy celé hodiny.
Preto sa vedci prikláňajú k inému vysvetleniu: žuvanie je forma „fidgetingu“ – jemného opakovaného pohybu, ktorý pomáha udržať koncentráciu alebo zmierniť nervozitu. Rovnako funguje poklepkávanie nohami či hranie sa s perom.
Výskumy ukazujú, že deti s poruchami pozornosti dosahujú lepšie výsledky, ak sa môžu počas úloh hýbať. Žuvačka tak môže byť jednoducho spôsob, ako dať ústam „zamestnanie“, aby mozog fungoval pokojnejšie a sústredenejšie.
Zaujímavé je aj to, že latinské slovo pre „premýšľanie“ zároveň označuje „prežúvanie“. Zdá sa, že tieto dva procesy mali k sebe blízko už dávno predtým, než vznikla moderná psychológia.
Žuvanie ako rituál, ktorý pretrvá
Hoci žuvačkový priemysel v posledných rokoch zápasí s poklesom predajov, potreba niečo mechanicky žuť pravdepodobne nezmizne. Pre mnohých je žuvanie malý osobný rituál, ktorý pomáha usporiadať myšlienky, odbúrať napätie alebo sa jednoducho na chvíľu „upratať“ do seba.
Napriek tomu, že samotné žuvanie bez prehĺtania nedáva zo striktne fyziologického hľadiska veľký zmysel, obrovské množstvo ľudí stále siaha po žuvačke, keď potrebuje pracovať, upokojiť sa alebo sa lepšie sústrediť. Zdá sa, že tento zvláštny zvyk len tak skoro nevymizne.
