Pre niektorých je umelá inteligencia len nástroj, ktorý uľahčuje život. Pre iných sa však stáva spoločníkom – niekedy dokonca emocionálnym partnerom. Chatboti, ktorí nikdy nesúdia, nehádajú sa a reagujú presne tak, ako si prajeme, si získavajú čoraz väčšiu popularitu. No čo to s nami robí, keď sa začneme citovo viazať na niečo, čo nie je človek?
Video: Pozrite si súvisiaci klip
Virtuálne rozhovory namiesto skutočných vzťahov
Digitálna doba zásadne zmenila spôsob, akým komunikujeme. Kedysi sme písali listy či správy a čakali dni na odpoveď – dnes ju vygeneruje algoritmus v priebehu sekundy.
Z výskumov vyplýva, že rastúci počet mladých ľudí využíva konverzačné AI aplikácie ako Replika, Character.AI či ChatGPT na rozhovor, emocionálnu podporu či odbúranie pocitu osamelosti. Podľa prieskumu organizácie Common Sense Media z roku 2025 uviedla viac ako tretina tínedžerov, že s AI niekedy zdieľali osobné alebo emocionálne informácie.
Nie je teda prekvapením, že časť mladých vníma AI ako „bezpečný priestor“, kde ich nikto nesúdi a kde môžu byť sami sebou.
Prečo je AI pre mnohých taká príťažlivá?
Umelá inteligencia dokáže komunikovať empaticky, reaguje rýchlo a nikdy nás neodmietne. Ak používateľ napíše, že má zlý deň, chatbot odpovie vetou ako: „To je mi ľúto. Chceš sa o tom porozprávať?“
Psychológovia upozorňujú, že za rastúcou obľubou AI stoja najmä osamelosť, úzkosť a únava z bežného randeniu. V čase, keď medziľudské vzťahy pôsobia neiste a premenlivé, ponúka umelá inteligencia jednoduchú, predvídateľnú a vždy dostupnú alternatívu.
No práve v tejto dokonalosti sa skrýva problém. Reálne vzťahy sú zložité – vyžadujú kompromisy, trpezlivosť a schopnosť zvládať konflikty. Virtuálny partner nám síce lichotí, ale nenaučí nás emocionálnej odolnosti, ktorá je kľúčová pre skutočný život.
AI ako „priateľ“, terapeut aj partner – kde je hranica?
Moderné konverzačné systémy sú navrhnuté tak, aby si pamätali detaily o používateľovi – jeho záujmy, pocity či názory. Vďaka tomu vytvárajú dojem osobnej blízkosti.
Podľa výskumu môže dlhodobá komunikácia s AI viesť k emočnej väzbe alebo závislosti. Používatelia sa totiž začnú spoliehať na AI v situáciách, kde by bežne hľadali podporu u priateľov alebo rodiny.
Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že časté používanie AI chatbota koreluje s vyššou mierou osamelosti – nie preto, že by AI škodila, ale preto, že nahrádza reálne interakcie.
Riziká: súkromie a manipulácia
Ďalším aspektom, ktorý nemožno prehliadnuť, je súkromie a bezpečnosť údajov. Každý rozhovor s AI sa technicky ukladá a môže byť využitý na analýzu alebo komerčné účely. Spoločnosti prevádzkujúce AI aplikácie zvyčajne zbierajú anonymizované dáta, no vždy existuje riziko úniku informácií či ich zneužitia.
Odborníci tiež upozorňujú, že AI nedokáže pochopiť kontext a emócie tak ako človek. Hoci jej odpovede môžu pôsobiť súcitne, ide len o naprogramovanú reakciu. Preto môže v citlivých situáciách – napríklad pri depresii či strate blízkeho – ponúknuť nevhodnú alebo nebezpečne zjednodušenú radu.
V roku 2023 napríklad belgické médiá informovali o prípade muža, ktorý sa po dlhodobej komunikácii s chatbotom rozhodol pre samovraždu. Išlo síce o ojedinelý incident, no otvoril dôležitú diskusiu o zodpovednosti AI platforiem.
Láska, ktorá nie je obojstranná
Romantické vzťahy s AI sú čoraz častejšou témou, no treba si uvedomiť, že ide len o jednosmernú väzbu. Umelá inteligencia city neprežíva – len ich napodobňuje. Nemá minulosť, skúsenosti ani vlastné emócie.
Psychológovia varujú, že ak sa budeme učiť hľadať lásku v niečom, čo necíti, môžeme stratiť schopnosť vytvárať a udržiavať reálne vzťahy. Skutočná láska je založená na nedokonalosti, pochopení a spoločných zážitkoch – to všetko je mimo možností algoritmu.
Ako o tom hovoriť s mladými
Zakazovať technológie nemá zmysel. Umelá inteligencia je súčasťou dnešného sveta a mladí sa s ňou prirodzene stretávajú. Rodičia a pedagógovia by však mali otvorene hovoriť o tom, prečo mladí vyhľadávajú AI – či im chýba podpora, porozumenie alebo pocit blízkosti.
Odborníci odporúčajú posilňovať medziľudské väzby, podporovať priateľstvá, šport, komunitné aktivity či umenie. Umelá inteligencia môže byť zaujímavý doplnok – no nikdy by nemala nahradiť skutočné vzťahy.
Záver
Záujem mladých o AI nie je nepochopiteľný – v rýchlom a prepojenom svete hľadajú istotu a pochopenie. Umelá inteligencia im dokáže načúvať a reagovať, ale nemá vlastné srdce ani empatiu.
Kým teda digitálne „vzťahy“ môžu priniesť pocit istoty, ľudskú blízkosť, dotyk a porozumenie nahradiť nedokážu. Preto je dôležité rozumieť hraniciam – aby sme sa zamilovali do života, nie do stroja.
