Svet filmu a kultúry prišiel o jednu zo svojich najvýraznejších osobností. Brigitte Bardot, legenda 20. storočia, symbol ženskej krásy, zmyselnosti a slobody, zomrela vo veku 91 rokov. Hoci jej meno sa navždy zapísalo do dejín kinematografie, hereckú kariéru ukončila prekvapivo skoro – už ako 39-ročná. Zvyšok života venovala tomu, čo považovala za zmysluplnejšie než slávu: boju za práva zvierat.
VIDEO: Dokument o živote Brigitte Bardot
Posledné mesiace a tichý odchod na Riviére
V posledných mesiacoch života mala Bardot opakovane zdravotné komplikácie, pre ktoré ju viackrát previezli do nemocnice. Podľa oznámenia jej nadácie však zomrela pokojne doma, vo svojom dome na francúzskej Riviére. Práve tento kraj bol pre ňu osudový – neďaleké Saint-Tropez sa stalo miestom, kde sa kedysi začal písať príbeh jej raketovej slávy a kde sa zároveň rozhodla prežiť zvyšok života mimo reflektorov.
Od baletu k filmovej revolúcii
Brigitte Bardot sa narodila v roku 1934 v Paríži. Ako dieťa sa venovala baletu a neskôr si privyrábala ako modelka. Už od začiatku bolo zrejmé, že nemá problém s vlastným telom ani s pohľadmi verejnosti – odvážnosť a prirodzená zmyselnosť sa stali jej poznávacím znamením. Zlom nastal v polovici 50. rokov, keď ju režisér a vtedajší manžel Roger Vadim obsadil do filmu A Boh stvoril ženu. Tento snímok z nej urobil nielen hviezdu, ale aj sexsymbol celej éry.
Žena, ktorá zmenila pohľad na ženskú sexualitu
Úspech filmu Bardot katapultoval medzi najväčšie filmové osobnosti sveta. Zároveň však znamenal zásadný posun v tom, ako sa dovtedy zobrazovala ženská sexualita. To, čo bolo predtým zahalené hanblivosťou, zrazu získalo tvár mladej, slobodnej a nespútanej ženy. „Bardotka“ sa stala symbolom sexuálnej emancipácie a prirodzenej ženskosti, ktorá nebola uhladená, ale živočíšna a autentická.
V 50. a 60. rokoch účinkovala takmer v päťdesiatich filmoch a získala viacero nominácií na prestížne ocenenia. Jej snímky však často sprevádzali škandály – napríklad v Spojených štátoch bol film A Boh stvoril ženu považovaný za nemorálny a niektorí prevádzkovatelia kín sa za jeho premietanie dostali dokonca pred súd.
Kultúrny fenomén Francúzska
Verejnosť ju napriek kontroverziám zbožňovala. Bardot sa stala nielen filmovou hviezdou, ale aj kultúrnym symbolom. V roku 1969 bola zvolená ako prvá skutočná predloha pre Marianne – ženskú personifikáciu Francúzskej republiky. Dobové prieskumy dokonca ukazovali, že vo Francúzsku sa o nej hovorilo viac než o politike. Jej vzťahy, životný štýl a osobné krízy plnili titulky novín a fascinovali milióny ľudí.
Francúzska filozofka Simone de Beauvoir jej v roku 1959 venovala esej Brigitte Bardot a syndróm Lolity, v ktorej ju označila za najoslobodenejšiu ženu Francúzska. Videla v nej zosobnenie mládia, slobody a sexuálnej revolúcie, ktorá presiahla hranice filmu a ovplyvnila spoločenské postoje celej generácie.
Lásky, pády a štyri manželstvá
Súkromný život Bardot však nebol ani zďaleka taký úspešný ako jej kariéra. Prežila ťažké depresie, pokus o samovraždu a štyrikrát sa vydala. Jej prvým manželom bol Roger Vadim, s ktorým sa rozviedla v roku 1957. Nasledovalo manželstvo s hercom Jacquesom Charrierom, s ktorým mala jediného syna Nicolasa. Tretím manželom sa stal nemecký milionár Gunter Sachs. Posledným životným partnerom bol Bernard d’Ormale, poradca kontroverzného politika Jean-Marie Le Pen, po ktorého boku zostala až do smrti.
Odchod zo slávy a nový zmysel života
V roku 1973, na vrchole popularity a v čase, keď mnohé herečky len začínajú zbierať najväčšie role, Bardot oznámila koniec hereckej kariéry. Otvorene priznala, že nezvládala neustály tlak médií a pocit, že svet okolo nej je šialený a cudzí. Ešte silnejším dôvodom však bola túžba venovať sa ochrane zvierat.
Jej známy výrok vystihuje životný obrat presne:
„Svoje mládie a krásu som dala mužom, svoju múdrosť a skúsenosti dávam zvieratám.“
Už v 60. rokoch verejne vystupovala proti týraniu zvierat a jej tlak prispel k prijatiu tzv. „BB zákona“, ktorý vo Francúzsku sprísnil podmienky porážky hospodárskych zvierat.
Nadácia, vrásky a odmietnutie umelého mládia
V roku 1986 založila nadáciu Fondation Brigitte Bardot, ktorá sa stala jednou z najvýznamnejších organizácií na ochranu zvierat vo Francúzsku aj v zahraničí. Financovala ju aj predajom vlastných osobných vecí – od šperkov až po svadobné šaty. Bardot sa stala vegetariánkou a aktivizmus bol pre ňu plnohodnotným životným poslaním.
Aj po odchode z verejného života zostala výnimočná. Na rozdiel od mnohých slávnych kolegýň odmietala plastické operácie a kult večnej mladosti. Vo svojej autobiografii Initiales B.B. otvorene napísala, že je hrdá na každú vrásku a nechce si z tváre urobiť nehybnú masku.
Kontroverzie a rozporuplný odkaz
V posledných rokoch života sa však stala aj kontroverznou postavou. Opakovane dostala pokuty za výroky označené ako podnecovanie rasovej nenávisti či homofóbiu. Jej podpora krajnej pravice a ostré vystupovanie proti imigrácii a islamu vyvolali silnú kritiku a zatienili časť jej odkazu.
Napriek tomu zostáva Brigitte Bardot nesmrteľnou ikonou jednej veľkej éry – ženou, ktorá zmenila film, spoločnosť aj pohľad na ženskú slobodu. Jej život bol plný rozporov, odvahy aj extrémov, no práve v tom spočíva jej jedinečnosť, na ktorú svet len tak nezabudne.
