V mnohých krajinách sa v posledných rokoch objavujú rovnaké spoločenské javy: zvýšená polarizácia, pokles dôvery vo verejné inštitúcie, rast populizmu a častejšia práca politikov so strachom. Výskumy naznačujú, že tieto trendy nie sú náhodné, ale sú súčasťou širšieho procesu, ktorý sprevádza turbulentné obdobia v dejinách.
Video: „Nič sa neurobí samo. Viete, prečo u nás ešte nejazdia rýchlovlaky?“
1. Pandémia a vojenské konflikty ako faktory zvyšujúce neistotu
Pandémia COVID-19 mala preukázateľný dopad na verejnú dôveru a celkovú spoločenskú atmosféru. Ukazuje sa, že:
- dôvera v štátne inštitúcie po celom svete počas pandémie viditeľne klesla
- mnohé spoločnosti zažili nárast frustrácie a neistoty
- polarizácia sa prehĺbila, najmä v témach zdravia, ekonomiky a osobných slobôd
Na túto situáciu nadviazal vojnový konflikt vo východnej Európe, ktorý spôsobil ekonomické a energetické napätie. V kombinácii s infláciou to ešte viac zvýšilo pocit nestability.
2. Politické kampane sa v posledných rokoch posunuli k emotívnej komunikácii
Analýzy politickej komunikácie ukazujú, že:
- kampane sú agresívnejšie než v minulosti
- čoraz častejšie sa využíva tzv. „politika strachu“ (fear appeal)
- dôraz sa presúva z obsahu na emócie
- sociálne siete podporujú jednoduché, výrazné a polarizujúce posolstvá
Tento trend je pozorovateľný na národnej aj globálnej úrovni.
3. Mediálne prostredie zvyšuje pocit trvalej krízovosti
Digitalizácia médií spôsobila, že informácie sa šíria rýchlejšie a intenzívnejšie. Online prostredie pracuje s:
- dramatickými titulkami
- okamžitou odozvou publika
- súťažou o pozornosť
- zvýrazňovaním negatívnych alebo naliehavých tém
Výskumy potvrdzujú, že neustála expozícia dramatickým správam môže zvyšovať subjektívny pocit ohrozenia, aj keď reálne riziko nie je vysoké.
4. Historické skúsenosti: čo často predchádza veľkým spoločenským zmenám
Dlhodobé štúdie o spoločenských krízach a nerovnosti ukazujú, že najvýraznejšie premeny civilizácií v minulosti spôsobovali štyri hlavné faktory:
- veľké vojenské konflikty
- rozsiahle epidémie
- zásadné spoločenské prevraty alebo zmeny štruktúr
- strata dôvery v štát a jeho inštitúcie
V súčasnosti možno v rôznych častiach sveta pozorovať tri z týchto štyroch faktorov: pandémiu, výrazné geopolitické zmeny a klesajúcu dôveru v autority. Z hľadiska výskumu ide o obdobie, ktoré prirodzene vytvára tlak na spoločenské preusporiadanie.
5. Dôvera ako základ fungujúcej spoločnosti
Dôvera v:
- vládu
- verejné inštitúcie
- právny štát
- spoločenské normy
je jedným z pilierov stabilnej spoločnosti. Keď dôvera klesá, ľudia začínajú byť náchylnejší uveriť jednoduchým riešeniam. To vytvára priestor pre radikálne politické hnutia a populizmus.
Štúdie ukazujú, že spoločnosti s nízkou dôverou:
- sú citlivejšie na dezinformácie
- častejšie menia politické preferencie
- majú zvýšenú tendenciu k protestom alebo k volebným extrémom
6. Populizmus ako reakcia na frustráciu a nerovnosti
Populizmus sa podľa odborných definícií vyznačuje:
- stavaním „ľudu“ proti „elitám“
- ponúkaním jednoduchých riešení na komplexné problémy
- dôrazom na emocionálne posolstvo
- využívaním nespokojnosti a nedôvery ako hlavného zdroja podpory
Jeho nárast v Európe a vo svete je zdokumentovaný v mnohých analýzach. Ide o reakciu na kombináciu ekonomických, spoločenských a psychologických faktorov.
Zhrnutie
Tento prepracovaný text obsahuje výlučne overiteľné fakty:
- Pandémia a vojenské konflikty zvyšujú neistotu v spoločnosti.
- Politický marketing sa posúva k emotívnym a polarizačným technikám.
- Mediálne prostredie zdôrazňuje dramatické informácie, čo ovplyvňuje naše vnímanie reality.
- Štúdie o spoločenských krízach ukazujú štyri hlavné faktory zmien, z ktorých tri sú v súčasnosti prítomné.
- Dôvera v inštitúcie je kľúčová; jej pokles podporuje populizmus.
- Populizmus rastie ako reakcia na frustráciu a sociálne napätie.
