Každú jeseň sa na internete aj v médiách objavujú predpovede o „najkrutejšej zime storočia“. Ľudia začínajú hromadiť zásoby dreva, kupujú nové zimné pneumatiky a pripravujú sa na mrazy, ktoré však často vôbec neprídu. Odborníci na počasie upozorňujú, že väčšina takýchto správ je len mediálna senzácia a nie reálna predpoveď.
Skutočné modely ukazujú, že hoci sa v niektorých regiónoch môžu objaviť výrazné výkyvy teplôt, zima ako celok nemusí byť vôbec extrémna. A ak sa niečo zásadné zmení, nebude za tým La Niña, ale takzvaný polárny vír.
La Niña Európu neovplyvňuje
V posledných rokoch sa často spomína klimatický jav La Niña – prírodný fenomén, ktorý vzniká v oblasti Tichého oceánu a spôsobuje chladnejšie počasie v Amerike, silnejšie dažde aj výdatnejšie snehové zrážky. Na počasie v Európe však tento jav nemá preukázateľný vplyv.
Naše zimy sú ovplyvňované úplne inými faktormi – najmä cirkuláciou vzduchu v severných šírkach a práve správaním polárneho víru, ktorý sa v posledných rokoch stáva čoraz nevyspytateľnejším.
Polárny vír – neviditeľný dirigent zimy
Polárny vír, nazývaný aj polar vortex, je mohutný prúd studeného vzduchu vysoko nad severným pólom. Môžeme si ho predstaviť ako obrovský vzdušný „zámok“, ktorý drží arktický mráz tam, kde patrí – na severe.
Počas zimy, keď je nad Arktídou tma a extrémny chlad, vzniká oblasť nízkeho tlaku, okolo ktorej prúdi silný západný vietor. Pokiaľ je tento systém stabilný, studený vzduch zostáva uzamknutý a Európa má relatívne miernu zimu.
Ak sa však vír oslabí alebo rozpadne, situácia sa môže otočiť naruby. Studený arktický vzduch sa vtedy vydá na juh – zasiahne Európu, Áziu či Severnú Ameriku a spôsobí prudké ochladenie, sneženie a silné mrazy. Presne tento moment môže rozhodnúť o tom, či bude zima mierna, alebo krutá.
Problém je, že vedci zatiaľ nedokážu s presnosťou predpovedať, kedy a či sa vír oslabí. Ide o veľmi dynamický systém, ktorý reaguje na množstvo faktorov – od teploty oceánov po prúdenie vzduchu v troposfére.
Aká bude zima 2025?
Z dlhodobých predpovedí vyplýva, že tohtoročná zima by mohla byť mierne nadpriemerná, čo znamená, že priemerné teploty budú o niečo vyššie než v minulosti. To však neznamená, že nás nečakajú mrazy či snehové búrky. Počasie môže byť veľmi premenlivé – teplý začiatok decembra môže vystriedať silné ochladenie v januári alebo februári.
Zimné obdobie by teda mohlo priniesť krátke, ale intenzívne epizódy sneženia, ktoré potešia lyžiarov aj deti, hoci celková snehová pokrývka zrejme nebude dlhodobá.
A čo sviatky? Na otázku, či budú Vianoce konečne biele, zatiaľ nikto nevie odpovedať s istotou. Klimatické zmeny totiž znižujú pravdepodobnosť, že sa sneh udrží dlhšie. No príroda sa rada postará o prekvapenie – sneh môže napadnúť aj vtedy, keď to nikto nečaká.
Pranostiky a realita
Naši predkovia sa v minulosti spoliehali na ľudové pranostiky, ktoré vychádzali z pozorovania prírody. Všimli si napríklad, že ak mala cibuľa hrubé šupky, čakala sa tuhá zima, a ak boli šupky tenké, znamenalo to miernejšie počasie. Tieto pozorovania mali svoj základ v skúsenosti a dlhodobom sledovaní prírody.
Dnes sa na ne síce spomína s nostalgiou, no odborníci pripomínajú, že išlo skôr o výsledok tradície než o presnú vedu. Niektoré úkazy môžu súvisieť s priebehom ročných období, ale nie sú spoľahlivým prediktorom počasia.
S úsmevom sa hovorí o známom vtipe: keď Indiáni začali rúbať drevo, meteorologická služba vydala varovanie, že zima bude krutá. Aj to ukazuje, ako rýchlo dokážeme priradiť význam prírodným javom, ktoré s počasím nemusia vôbec súvisieť.
Život s počasím, nie proti nemu
Ľudia žijúci v horských oblastiach vnímajú silu počasia oveľa intenzívnejšie ako obyvatelia miest. V mestách nás pred mrazom chránia autá, kúrenie či klimatizácia, no v horách je človek odkázaný na svoje schopnosti prispôsobiť sa.
Tam sa naplno ukazuje, aký obrovský vplyv má príroda na každodenný život – a prečo by sme ju nemali brať ako samozrejmosť. Počasie nie je len kulisou, ale aktívnym hráčom, ktorý rozhoduje o tom, ako žijeme, pracujeme či trávime voľný čas.
Lavíny, horská služba a príbehy odvahy
Odborníci, ktorí sa venujú horskej meteorológii, upozorňujú aj na riziko lavín. V knihách a dokumentoch venovaných tejto téme možno nájsť množstvo skutočných príbehov – od ľudí, ktorí prežili zasypanie lavínou, až po záchranárov, psovodov a pilotov vrtuľníkov, ktorí riskujú život, aby zachránili iných.
Z týchto výpovedí je cítiť úctu k prírode a pokoru pred jej silou. Práve zima, ktorá je pre mnohých obdobím romantiky a Vianoc, je pre horských záchranárov časom najväčšieho rizika a námahy.
Počasie ako nekončiaca záhada
Aj keď máme k dispozícii najmodernejšie technológie, počasie si stále uchováva svoje tajomstvá. Polárny vír, teplotné výkyvy či zmeny prúdenia vzduchu – to všetko sú faktory, ktoré dokážu premeniť miernu zimu na mrazivú pohromu alebo naopak.
Odborníci preto odporúčajú pristupovať k predpovediam s rozvahou. Modely ukazujú trendy, ale nie sú krištáľovou guľou. A možno je to tak správne – trocha neistoty nám pripomína, že nad počasím ešte stále nemáme úplnú moc.
Jedno je isté: polárny vír bude aj tento rok rozhodovať o tom, či sa Slovensko dočká mrazivej zimy so snehom, alebo nás čaká ďalšia séria sviatkov na blate.
