Na našej planéte existujú miesta, ktoré akoby vzdorovali vede a logike aj v 21. storočí. Napriek moderným technológiám zostávajú zahalené otáznikmi, podobne ako civilizácie, ktoré ich zanechali. Egypt je toho typickým príkladom – je to krajina, kde sa popri známych turistických magnetoch ukrývajú stavby, o ktorých bežný návštevník takmer nič netuší. A práve medzi takéto miesta patrí pyramída faraóna Džedefreho, syna legendárneho Chufua (Cheopsa).
Dnes z nej zostali už iba roztrúsené kamenné zvyšky, no tie nemlčia. Naopak – odhalili záhadu, ktorá desaťročia dráždila odborníkov z celého sveta a ešte donedávna nemala jednoznačné vysvetlenie.
Zabudnuté pyramídy, ktoré väčšina turistov nikdy neuvidí
Keď sa povie „egyptské pyramídy“, ľuďom sa takmer automaticky vybaví Gíza – monumenty, ktoré sú symbolom celého Egypta. Každoročne k nim prúdia milióny ľudí a väčšina návštevníkov si ani neuvedomuje, že po celej krajine stojí množstvo ďalších pyramíd. Mnohé sú v horšom stave, zanesené pieskom alebo ležia v oblastiach, kam sa bežné turistické výpravy nedostanú.
Práve tieto menej známe stavby sú magnetom pre milovníkov záhad, ktorí tvrdia, že ukrývajú dávno zabudnuté vedomosti či zámerne skryté tajomstvá. Je pritom veľmi tenká hranica medzi fantáziou a realitou – a príbeh Džedefreho pyramídy ukazuje, že pravda býva často ešte zaujímavejšia než akákoľvek legenda.
Zrúcanina, ktorá neprestáva prekvapovať
Džedefreho pyramída v Abú Rawáši mala v časoch svojho vzniku podobné rozmery ako Mykerinova pyramída v Gíze. To znamená, že išlo o impozantnú stavbu, ktorá musela dominovať okolitej krajine. O to väčším prekvapením je jej dnešný stav – z pyramídy zostala len akási roztrúsená silueta, ktorú by laik len ťažko identifikoval ako kedysi majestátnu hrobku.
Napriek tomu však toto miesto skrýva unikátny detail. Džedefreho stavitelia totiž na rozdiel od ostatných pyramíd neumiestnili pohrebnú komoru nad povrch, ale výrazne pod úroveň terénu. A to aj napriek tomu, že pyramída stála na vrchu pahorku.
Prečo by stavitelia komplikovali konštrukciu takýmto spôsobom? Niektorí odborníci sa zhodovali, že dôvodom mohlo byť urýchlenie a zjednodušenie stavby. No ani to nedokázalo vysvetliť najväčší paradox, ktorý sa v ruinách neskôr objavil.
Schodisko, ktoré nikam nevedie
Počas podrobného výskumu narazili archeológovia na úzky zostupný kanál ústiaci do ešte užšej šachty. A práve na jej konci sa nachádzalo zvláštne kamenné schodisko. Na prvý pohľad nič nevšedné – až kým sa neukázalo, že schodisko vlastne nikam nepokračuje.
Nebola tam žiadna komora. Žiadny priestor pre sarkofág. Ani náznak toho, že by malo byť napojené na inú časť stavby.
Takéto konštrukčné „nelogické slepé miesto“ doviedlo odborníkov k množstvu otázok. Išlo o nedokončenú časť? Zasypala ju neskôr erózia? Alebo tam kedysi mohla existovať tajná chodba, ktorú zničilo zemetrasenie či ľudské zásahy?
A v takejto atmosfére neistoty začali vznikať aj tie najodvážnejšie hypotézy – od predstáv o skrytých komnatách až po špekulácie o neznámych stavebných technológiách, ktoré starovekí Egypťania údajne ovládali.
Odpoveď priniesla až moderná technológia
Záhada, ktorá trápila archeológov celé desaťročia, sa podarila objasniť až nedávno. Vďaka moderným metódam prieskumu, predovšetkým pulznému radaru, sa ukázalo, že schodisko a úzka šachta vôbec nepatria k pôvodnej pyramíde.
Nešlo o staroegyptskú konštrukciu – ale o omnoho mladšiu rímsku stupňovitú studňu.
Rimania, ktorí žili v Egypte stáročia po úpadku faraónskych dynastií, často využívali vápencové podložie na kopanie studní. Ruiny pyramídy sa im zdali ako ideálne miesto: materiál bol ľahko dostupný a terén už čiastočne upravený.
Tak sa z pôvodného pohrebiska stal v podstate praktický zdroj vody a stavebného kameňa. Až moderné technológie umožnili rozlíšiť, ktoré prvky stavby sú staroegyptské a ktoré do nej doplnili Rimania.
História ako vrstvená kronika
Tento objav je krásnym príkladom toho, že dejiny nikdy neexistujú samostatne v jedinej vrstve. Každá civilizácia, ktorá sa objaví na tom istom území, zanecháva svoju stopu.
Pyramídy síce vznikli v čase faraónov, no to neznamená, že ich neskoršie generácie nemohli využiť inak – prakticky, hospodársky či úplne bežne v každodennom živote.
Džedefreho pyramída tak dnes nie je iba monumentom jedného vládcu, ale mozaikou storočí. Každá fáza jej existencie rozpráva vlastný príbeh – príbeh o tom, ako sa menil Egypt, ľudia a ich potreby.
Záver: Egypt stále skrýva veľké tajomstvá
Objav rímskej studne v srdci staroegyptskej pyramídy je pripomienkou, že nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. A najmä – že Egypt ešte zďaleka nevydal všetky svoje tajomstvá.
Stačí jeden nápad, jedno zrnko piesku odfúknuté vetrom, jediná geologická anomália a nové záhady môžu vystúpiť na povrch. Možno už neďaleko Abú Rawášu čaká ďalší objav, ktorý prekvapí nielen vedcov, ale celú verejnosť.
Video k Džedefreho pyramíde v Abú Rawáši
Ak chcete lepšie pochopiť atmosféru tohto miesta, pozrite si krátky videozáznam, ktorý dopĺňa vizuálny kontext článku:
