Zuby múdrosti, teda tretie stoličky, patria k najčastejším zdrojom problémov v oblasti chrupu. Objavujú sa v neskorom dospievaní a mladom dospelosti, no nie u každého človeka. Súvisí to s vývojom čeľuste, genetikou aj s evolučnými zmenami, ktoré stále prebiehajú. Čo o nich hovorí súčasná stomatológia?
Kedy rastú zuby múdrosti a prečo vôbec vznikajú?
Zuby múdrosti sa zvyčajne začínajú prerezávať medzi 17. a 25. rokom života, hoci u niektorých ľudí môžu rásť aj skôr či neskôr. Sú to posledné zuby, ktoré sa objavia v ústach.
Ich pôvodná funkcia
Podľa antropologických výskumov mali tretie stoličky dávnejšie význam pri spracovaní tvrdej a surovej potravy. Keďže strava bola menej upravená tepelným spracovaním a vyžadovala intenzívne žuvanie, väčšia žuvacia plocha bola prežívacou výhodou.
Súčasná strava je výrazne mäkšia a čeľuste moderného človeka sú menšie. To spôsobuje, že zuby múdrosti dnes často nemajú miesto na správny rast. Zároveň ich funkcia nie je nevyhnutná pre bežné žuvanie.
Toto je medicínsky potvrdené — nejde o mýtus, ale o evolučnú adaptáciu.
Prečo niektorým ľuďom zuby múdrosti nevyrastú?
Výskumy ukazujú, že 25–35 % populácie nemá vyvinutý aspoň jeden zub múdrosti. Dôvody sú tri:
✔ Genetické faktory
Absencia tretích stoličiek je dedičná. Ak chýbajú rodičom, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že chýbať budú aj deťom.
✔ Evolučná redukcia
Nie je úplne jasné, či ide o aktívny evolučný proces, no výskyt „nezaložených“ (agenetických) zubov rastie. Zdá sa, že človek postupne tieto zuby stráca, pretože nie sú potrebné.
✔ Neprerezávané, ale prítomné zuby
Niektorí ľudia zub majú, no nepreruší sa cez ďasno a zostáva v kosti. Takýto zub sa nazýva retinovaný.
To, že zub múdrosti „nevyrástol“, teda nemusí znamenať, že neexistuje.
Retinované zuby múdrosti: Prečo spôsobujú problémy?
Retinovaný zub múdrosti je zub, ktorý sa neprelomí cez ďasno, najčastejšie kvôli:
- nedostatku miesta v čeľusti
- nesprávnemu smeru rastu
- anatomickým prekážkam
Takéto zuby môžu spôsobiť:
- bolesť v zadnej časti čeľuste
- opakované zápaly (perikoronitídu)
- opuchy a bolestivosť ďasien
- poškodenie susednej stoličky
- zvýšenú kazivosť v okolí
- tlak na ostatné zuby
- cysty v okolí koreňa (vzácnejšie)
Tieto informácie sú podložené klinickými štúdiami aj praxou maxilofaciálnych chirurgov.
Chirurgické odstránenie takéhoto zubu býva technicky náročnejšie, pretože zub je potrebné uvoľniť z kosti.
Musí sa zub múdrosti vždy trhať?
Nie. Moderná stomatológia má na to jasné odporúčania:
✔ Ak je zub múdrosti plne prerezaný, má dostatok miesta a je funkčný, odstránenie nie je potrebné.
Takýto zub možno ponechať, ak:
- sa dá bez problémov čistiť
- nepoškodzuje susedné zuby
- nespôsobuje opakované zápaly
- nemá kaz, ktorý by sa nedal ošetriť
✔ Preventívna extrakcia nie je univerzálne odporúčaná
Niektorí zubári ju navrhujú, no podľa odborných smerníc (napr. NICE, ADA) sa preventívne odstránenie odporúča len v prípadoch, keď existuje riziko budúcich komplikácií alebo keď sa zub nedá dlhodobo udržať zdravý.
Prečo sa zuby múdrosti kazia častejšie?
Dôvod je veľmi jednoduchý a presný:
- sú uložené úplne vzadu
- prístup k nim je pri čistení ťažký
- na ich povrchu sa hromadí povlak a baktérie
Následkom môže byť kaz alebo zápal ďasna, ktorý vedie k potrebe extrakcie aj pri zube, ktorý pôvodne nerobil problémy.
Zhrnutie najdôležitejších pravdivých faktov
- Zuby múdrosti sú pozostatkom evolučného vývoja.
- Môžu vyrásť bez problémov, ale často spôsobujú komplikácie.
- Až tretine ľudí jeden alebo viac zubov múdrosti úplne chýba.
- Retinované zuby sú medicínsky najrizikovejšie.
- Extirpácia (vytrhnutie) sa odporúča v prípade bolesti, zápalu, tlaku alebo rizika poškodenia ostatných zubov.
- Ak je zub správne prerezaný a zdravý, odstrániť ho netreba.
