Prečo sa počas sviatkov mládenci vyváľali v hnoji a ktorý nečakaný predmet mal magickú plodonosnú funkciu? Prezradila nám etnologička a historička Katarína Nádaská.
Vianoce bolo pre našich predkov obdobie plné zaujímavých rituálov a úkonov. Na sviatky sa každý člen rodiny snažil vrátiť domov, aby mohol zasadnúť k štedrovečernému stolu spolu s ostatnými. Preto sa drotári, plátenníci, šafranníci vždy na Vianoce vracali domov k svojim.
Odkiaľ sa vzali Vianoce?
V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Používa ho aj ukrajinčina (Kračun), bulharčina (Kračon), maďarčina (Karácsony) aj rumunčina (Grăčiun). Etymológia tohto slova sa vysvetľuje dvojako – pochádza buď zo slovesa krátiť, čo súvisí s krátkosťou dní v čase zimného slnovratu, alebo z latinského creatio – narodenie.
Čo nás naučili Turci a aké je tajomstvo z minulosti, ktoré by mal vedieť každý Slovák?
V juhozápadnej polovici Slovenska sa ustálil názov Vianoce zo staronemeckého Winnahten. V severovýchodnej časti Slovenska sa na označenie Vianoc používa slovo Hody. V severnej časti Trenčianskej stolice a na Kysuciach sa im hovorilo jednoducho Sviatky.
Vianoce zároveň novoročnou oslavou
Vianoce boli až do 16. storočia zároveň novoročnou oslavou, pretože 1. január sa chápal len ako ôsmy deň vianočný. Začínal sa nimi nový hospodársky rok, a preto boli popretkávané množstvom magických úkonov, ktoré mali zabezpečovať prosperitu hospodárstva a rodiny.
Ako na Vianoce, tak po celý rok
Ľud veril, že „tak, ako bolo cez Vianoce, bude aj po celý rok”. Po dedine chodili mládenci v maskách kozy alebo býka s magickou plodonosnou funkciou. Symbolizovali potenciu a počas výstupu v každom dome sa vyváľali v hnoji alebo na zemi, čím jej odovzdali silu svojej plodnosti.
Mágia Vianoc mala zaistiť plodnosť a blahobyt
Dôležitým predmetom plodonosnej mágie bola slama, a to nielen v Európe, ale aj v Ázii, Amerike a v Tichomorí. Ľudia ju stlali pod štedrovečerný stôl a spávali na nej. Vianočná slama sa podkladala pod sliepky, aby dobre niesli, obväzovali sa ňou stromy, aby dobre rodili, alebo sa pálila na obilnom poli.
Magickú funkciu ľudia pripisovali aj závesným slameným predmetom, ktoré nazývali kvočka, pavúk alebo slamená baba. Boli to predmety upletené zo slamy alebo klásky zapichnuté do zemiaka a ozdobené srsťou, stuhami a poľnými plodinami. Niekedy mali stromovitý tvar a boli vlastne predchodcami vianočného stromčeka. Po Vianociach ich gazdiné odkladali do komory a používali ako magický predmet v ľudovom liečení.
