Samostatná autorská výstava Mareka Jarottu O 5 12 2.0, ktorú pripravil pre Galériu SPP v Bratislave, sa uskutoční v termíne 18. januára až 28. februára 2018. Projekt nadväzuje na Jarottove predošlé výstavy s titulom „2050“: HotDock Gallery (BA) a Industrial Gallery (Ostrava), na ktorých spolupracoval s kurátorkou Mariannou Brinzovou.
Výstava O 5 12 2.0 predstavuje ďalší vývoj a posun v autorovej maliarskej tvorbe, ktorá vychádza z tematiky „nemiest“, ktorou sa Marek Jarotta zaoberá od roku 2013. V roku 2017 autor prichádza s vizuálne i formálne odlišným uchopením tejto témy. Z jeho vyľudnených „nemiest“ sa odrazu stávajú hybridne preplnené environmenty, kde sa cestujúci strácajú v časopriestore.
Nemiesta
Pre Jarottovu súčasnú tvorbu naďalej ostáva príznačný záujem o skúmanie tzv. tranzitných uzlových miest – „nemiest“ (non-places), ako sú haly, nástupištia, stanice a podobne, ktoré donekonečna konštruuje, dekonštruuje a rekonštruuje. Mení charakter týchto prostredí, pričom odkazuje na realitu a virtuálne simulakrá, ktoré sa donekonečna množia, vrstvia, prelínajú, vznikajú a zanikajú. Jeho „nemiesta“ sú bez identity, histórie a času, no zároveň sú spojené s komerciou a cirkuláciou pasažierov a tovaru. Sú čakárňami a bránami, ktoré nás dennodenne „stretávajú“ na ceste z bodu A do bodu B. Univerzálnosť, no zároveň mnohosť týchto priestorov podčiarkuje i formálne hľadisko jeho diel.
Projekt reflektuje spletitosť ciest
Výstavný projekt O 5 12 2.0 je zároveň pokračovaním výstavy O 5 12, ktorá aktuálne prebieha v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v termíne od 17. októbra do 6. januára 2018. Výstava bola podporená z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia a vznikol k nej katalóg. Autor bude v Galérii SPP prezentovať nové maľby patriace do tejto veľkej série. Samotná výstava prostredníctvom maľby reflektuje problematiku tranzitných uzlových miest – „nemiest“, „hyperreality“, hybridizácie prostredia, dynamiky pohybu a vzťahu hmotného a virtuálneho prostredia.
Výstavný projekt reflektuje spletitosť ciest a nekonečnosť možností dnešného (fyzického i virtuálneho) sveta. Autor sa prostredníctvom maliarskeho média snaží reagovať aj na problematiku hmotného kontra virtuálneho prostredia a zlievania týchto dimenzií. A to nielen v podobe vplyvu týchto „realít“ na maliarske médium ako také, ale i na úrovni ideovej, keďže cestovanie a transport dnes prebieha nielen na fyzickej, ale i virtuálnej úrovni.
Marek Jarotta vo svojich maľbách zobrazuje akýsi vizuálny smog a ozvenu prostredí, ktoré svedčia o presýtenosti, no zároveň fragmentárnosti dnešnej doby a jej množstva podôb. Z jeho malieb sa vynárajú postavy súčasných cestovateľov a nomádov ako neidentifikovateľných jednotiek v pulzujúcom a meniacom sa systéme. Prostredníctvom svojich diel prináša špecifický maliarsky pohľad na danú tematiku, čo môže byť obohacujúce pre diskurz súčasného vizuálneho umenia.
