Hlavné mesto bude v 21. storočí patriť k najstarším mestským populáciám, a to nielen v rámci Slovenska, ale aj širšieho stredoeurópskeho priestoru.
To je jeden zo záverov Štúdie demografického potenciálu Hlavného mesta SR Bratislavy do roku 2050, ktorú pre hlavné mesto vypracovalo Výskumné demografické centrum pri Infostate. Na pondelňajšej tlačovej konferencii o tom novinárov informoval primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.
Podľa štúdie sa počet a podiel seniorov v populácii výrazne zvýši a naopak, počet aj podiel produktívneho obyvateľstva sa výrazne zníži. Výrazne sa zvýši počet aj podiel najstarších obyvateľov vo veku nad 80 rokov, ktorí potrebujú špeciálnu zdravotnú a sociálnu starostlivosť, čo bude mať dopad na chod a fungovanie mesta. Magistrát uvádza, že sa to prejaví vo všetkých oblastiach verejného života od trhu práce cez sociálne výdavky až po služby a infraštruktúru.
Odpoveďou samospráv na demografické údaje môže byť len ďalší nárast opatrovateľských služieb v mestských častiach. O počte a umiestnení takýchto zariadení v hlavnom meste rozhodne Komunitný plán sociálnych služieb hlavného mesta, ktorý by mal reflektovať demografické údaje. Do platnosti by mal vstúpiť od roku 2019, hlavné mesto už začína prvé prípravné práce.
Hlavné mesto je zriaďovateľom siedmich zariadení pre seniorov, čo je 1 071 lôžok, troch zariadení opatrovateľskej služby (80 lôžok) a jedného denného stacionára s ôsmimi miestami, ich celková kapacita je 1 159 miest. Podľa bratislavského magistrátu v zoznamoch čakateľov je ďalších viac ako 700 seniorov.
„Rozvoju sociálnych služieb pre seniorov bráni akútny nedostatok odborného personálu, administratívna náročnosť spojená s plnením podmienok kvality poskytovanej služby ako aj celková finančná náročnosť prevádzky zariadení pre seniorov,“ pripomína mesto s tým, že očakávaný vývoj počtu, prírastkov a vekového zloženia obyvateľov Bratislavy nebude priaznivý.
Závery vyplývajúce zo Štúdie demografického potenciálu hlavného mesta SR Bratislavy do roka 2050 signalizujú predovšetkým nepriaznivý vývoj počtu, prírastkov a vekového zloženia obyvateľov Bratislavy. Predpokladaný 30-percentný podiel obyvateľov nad 65 rokov a výrazné zvýšenie počtu a podielu najstarších obyvateľov nad 80 rokov budú mať dopady na chod a fungovanie mesta.
„V územnoplánovacom procese je preto nevyhnutné brať do úvahy a riešiť nárast avizovaných potrieb v oblasti infraštruktúry a služieb, najmä špeciálnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti,“ konštatuje magistrát.
