Hlavné mesto nesúhlasí s plánom Lesov SR vyrúbať asi polovicu stromov na ostrove Sihoť. Ostrov je zdrojom pitnej vody a leží v Ochrannom pásme I. stupňa vodárenského zdroja v katastrálnom území bratislavských mestských častí Karlova Ves a Devín.
„Stromy na ostrove Sihoť patria pod štátny podnik Lesy SR. Ten si vytvára plán starostlivosti o lesy na najbližších desať rokov. K tomu najnovšiemu dala navyše Bratislavská vodárenská spoločnosť zásadnú pripomienku, že nesúhlasí s nekontrolovaným výrubom stromov na Sihoti, k čomu sa pridalo aj vedenie hlavného mesta,“ pripomenula hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová s tým, že zeleň v Bratislave chce mesto v čo najväčšej miere zachovať.
„Jedným z nich je aj prijaté uznesenie, ktorým bratislavský primátor Ivo Nesrovnal požiada Lesy SR o prevzatie správy štátnych lesov v katastri mesta Bratislavy do správy mestskej organizácie Mestské lesy. Zároveň primátor požiada o stretnutie aj ministerku pôdohospodárstva so žiadosťou o preverenie situácie,“ zhrnula hovorkyňa a poznamenala, že takýmito nekontrolovanými výrubmi môže byť navyše ohrozený aj zdroj pitnej vody, od ktorej je závislá väčšina Bratislavy. „Takýto výrub je pre mesto neprípustný,“ ukončila hovorkyňa s tým, že sprístupnenie ostrova pre cyklistov je stále otvorenou témou.
S výrubom v lesoch na ostrove Sihoť a pod Kráľovou horou nesúhlasia ani mestské častí Karlova Ves a Devín. Ako nás informoval karloveský hovorca Branislav Heldes, v prípade územia Sihoť odporúča Karlova Ves vytvorenie územia bez zásahov. „Lesy, ktoré sú v tesnom dotyku s obytnými zónami, by mali slúžiť predovšetkým pre športové a rekreačné účely, v minimálnej miere pre hospodárske účely,“ zhrnul.
„Obyvatelia vnímajú výruby mimoriadne citlivo. Sme presvedčení, že tieto lesy by mali byť v správe organizácie Mestské lesy tak, aby hlavné mesto malo vplyv na spôsoby ich využívania,“ upozornila na situáciu starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. Podľa Heldesa mestské časti Karlova Ves a Devín sú v nepretržitom kontakte. „V prípade výrubu v lokalite Kráľova hora sme na mieste zistili, že pochybil odborný lesný hospodár. Postupoval podľa neplatného hospodárskeho lesného plánu. Dohodli sme sa preto, že zastaví ťažbu a umožní len ošetrovacie práce a výrub chorých a poškodených stromov,“ doplnila starostka Devína Ľubica Kolková.
Hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek uviedol, že pripravovaný plán starostlivosti o les je nevyhnutnou a zákonnou podmienkou na obhospodarovanie každého lesného porastu. „Vyhotovuje ho odborná organizácia podľa platných noriem v súlade s požiadavkami všetkých zúčastnených organizácií vrátane štátnej správy na úseku ochrany prírody. Plán je zatiaľ v procese schvaľovania,“ zhrnul s tým, že na ostrove rastú najmä šľachtené topole, ktoré vysadili pred približne 80 rokmi a sú vo veľmi zlom zdravotnom stave. Podľa neho, obnova lesa na ostrove Sihoť nie je finančne zaujímavá, pretože je to topoľ s nízkou trhovou cenou a v zlej kvalite.
„Ak by les neobnovili, hrozí rozvrátenie porastu a zníženie vodohospodárskej funkcie lesa. Plán počíta s výsadbou aj domácich druhov topoľov, v súčasnosti tu rastú prevažne šľachtené druhy topoľa,“ ukončil Rezek.
Plán starostlivosti o les na ostrove počíta s postupnou obmenou časti stromov počas nasledujúcich desiatich rokov. Celkovo obnovia plochu 27 percent účelových lesov a vyťažiť majú podľa navrhovaného plánu približne 30 percent z celkovej zásoby dreva. Ostrov Sihoť, ktorý je pre verejnosť úplne uzavretý, slúži ako vodárenský zdroj od roku 1886, pričom tamojšia podzemná voda patrí k najkvalitnejším na celom Slovensku. Na rozlohe asi 235 hektárov sa nachádza 46 studní a 102 vrtov.
