Hlavné mesto sa odvolalo voči rozhodnutiu Pamiatkového úradu SR, ktorý vyhlásil Most SNP za národnú kultúrnu pamiatku. Podľa nich je Most SNP architektonicky i konštruktívne „mimoriadne odvážnym dielom, ktoré nemá na Slovensku obdobu“.
Magistrátu sa však nepáči, že súčasťou kultúrnej pamiatky majú byť aj nájazdy na most. Tie podľa mesta nemajú pamiatkovú hodnotu a pamiatkari by ich nemali zahrnúť do národnej kultúrnej pamiatky. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal pred novinármi povedal, že Most SNP je ikonickou stavbou a keďže je denne súčasťou dopravy po meste, treba sa pozerať aj do budúcna. Dodal tiež, že nájazdy nie sú ničím výnimočné a považuje ich za infraštruktúrne stavby. Nestotožňuje sa tak s vyhlásením pamiatkarov, vyhlásenie Mosta SNP za pamiatku ho však potešilo.
Architektonická kvalita mosta
Projekt mosta robili v roku 1968 a stavali ho v rokoch 1972 až 1973. Autormi sú architekti Jozef Lacko, Ladislav Kušnír, Ivan Slameň a statik Arpád Tesár. Most SNP bol prvým asymetrickým lanovým mostom tohto typu na Slovensku a druhým na svete. Vďaka svojmu tvaru a rozpätiu oceľovej konštrukcie patrí v Európe medzi ojedinelé inžinierske diela. Pamiatkari tiež pripomínajú, že významné je aj jeho využitie, tvorí dôležitú dopravnú tepnu Bratislavy. Most spája bratislavské metské časti Petržalka a Staré Mesto. Ako ďalej uvádzajú, úrad vychádza zo skutočnosti, že Most SNP je hodnotným architektonickým a technickým dielom 20. storočia a predstavuje princípy moderny. „Jeho výrazná architektonická kvalita je neoddeliteľne spojená s funkciou a konštrukčnými princípmi. Asymetrické, kompozične vyvážené riešenie s nakloneným pylónom vyjadruje odvahu a futurizmus moderny,“ píšu s tým, že elegantné krivky mosta stelesňujú nadčasové výtvarné hodnoty.
Pamiatkový úrad SR sa zatiaľ k odvolaniu mesta nevyjadril.