Náhradné bývanie bolo priznané približne 580 žiadateľom z reštituovaných domov v Bratislave, väčšina sa však už v minulosti vyjadrila, že by radšej prijali finančnú kompenzáciu.
Hlavné mesto skúsi otvoriť otázku finančnej kompenzácie namiesto náhradných bytov pre obyvateľov z reštituovaných domov v Bratislave. Samotní obyvatelia by totiž radšej prijali takéto riešenie, no dnes to zákon nedovoľuje. Radnica sa už listom obrátila na ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja s otázkou, či zvažuje ako možnú kompenzáciu pre nájomcov z reštituovaných domov práve finančnú náhradu.
„Mesto vo svojom vyhlásení akceptovalo aj túto požiadavku a znova sa obráti na ministerstvo. Uvidíme, či v krátkom legislatívnom procese dokáže ministerstvo, vláda a parlament schváliť úpravu tohto zákona,“ povedal prvý námestník bratislavského primátora Milan Černý s tým, že veľký optimista však nie je.
Hlavnému mestu sa totiž čas na obstaranie náhradných bytov pre obyvateľov z reštituovaných bytov kráti. Podľa zákona musí radnica do konca roka 2016 poskytnúť náhradné bývanie obyvateľom, ktorým bol priznaný nárok. Dovtedy totiž môžu obyvatelia ostať v reštituovaných bytoch za regulované nájomné ako doteraz. Potom bude obyvateľom stanovené trhové nájomné.
Ak mesto byty nestihne obstarať, od roku 2017 bude musieť doplácať rozdiel medzi trhovým nájomným a dovtedajším regulovaným poplatkom. Podľa staromestského poslanca a v minulosti predsedu občianskeho združenia Právo na bývanie Kristiána Straku, ktorý sa problematike nájomcov z reštituovaných domoch venuje už roky, by tak finančná náhrada bola nielen najvýhodnejším, ale aj najrýchlejším riešením.
Nájomníci z reštituovaných domov sa totiž budú musieť z týchto bytov presťahovať tam, kde mesto náhradné byty obstará alebo postaví, a to sa nie všetkým obyvateľom páči.
„Deväťdesiat percent ľudí sa v minulosti vyjadrilo, že by chceli finančnú náhradu. Ľudia chceli, nech im štát dá peniaze a nech sa nestará, ako si náhradné bývanie zaobstarajú,“ povedal bratislavským mestským poslancom na ich poslednom rokovaní bývalý primátor Milan Ftáčnik, ktorý sa s obyvateľmi z reštituovaných bytov v minulom volebnom období stretával na schôdzach občianskeho združenia Právo na bývanie.
Otázka finančnej náhrady ako forma kompenzácie pre obyvateľov z reštituovaných domov v Bratislave sa riešila pritom už v minulosti. No podľa radnice ministerstvo dopravy pristúpilo iba na model spolufinancovania a nadobudnutia bytu do podielového spoluvlastníctva obce a žiadateľa, ale keďže o to nebol zo strany žiadateľov záujem, v takomto riešení nepokračovali.
Bratislavská radnica musí pre obyvateľov z reštituovaných domov obstarať približne 580 bytov. Časť z nich by mohla vyrásť v bývalom priemyselnom areáli Matador v Petržalke. Pozemky tu vlastní taliansky investor, ktorý ponúkol mestu, že v prvej etape tu postaví 272 náhradných nájomných bytov.
Ako priblížil viceprimátor Černý, tento projekt je zatiaľ v procese získavania povolenia pre územné rozhodnutie. No projekt Matador sa nepozdáva ľuďom z okolia, ktorí namietajú voči výstavbe a dôvodom sú envirozáťaže v tomto území. Síce odpor občanov proces brzdí, no podľa Černého mesto zatiaľ so spoluprácou počíta.
„Mesto nespravilo žiaden krok, ktorý by viedol k nejakému prerušeniu akýchkoľvek iniciatív zo strany developerov alebo organizácií, ktorí vyjadrili snahu spolupracovať s mestom na riešení tejto problematiky,“ povedal Černý s tým, že mesto bude ešte posudzovať, či sa ponúkané možnosti dajú stihnúť a aké majú záruky.
Okrem toho má mesto viacero možností, ako náhradné byty zaobstarať. Popri kúpe bytov, ktoré postaví investor na jeho pozemkoch, môže mesto stavať na svojich pozemkoch. No táto možnosť potrvá dlho a nemusel by sa stihnúť zákonný termín na obstaranie bytov. Mesto by tiež mohlo odkúpiť už rozostavané byty a dokončiť ich, jednou z možností je aj kúpa už skolaudovaných bytov podľa ponuky na realitnom trhu. No tieto možnosti len ťažko pokryje dotácia, ktorú na obstaranie náhradných bytov poskytne ministerstvo.
Radnica o spoluprácu žiada aj štátne organizácie či mestské časti, či nemajú vo svojom majetku objekty vhodné na prestavbu na náhradné byty. „Obraciame sa aj na realitné kancelárie a banky, ktoré dokážu splniť požiadavky definované zákonom na výmery a výbavu týchto bytov, ale aj cenové náklady, pretože zákon nám umožňuje hľadať byty iba v určitých cenových kategóriách,“ vysvetlil Černý.
Na výstavbu náhradných bytov pre obyvateľov z reštituovaných domov môže mesto požiadať o dotáciu zo štátneho rozpočtu. Zo zákona je na obstaranie jedného metra štvorcového bytu vyčlenených maximálne 1 000 eur, v tom sú zarátané aj náklady na vybudovanie potrebnej technickej infraštruktúry a na obstaranie pozemku na výstavbu, informovala v minulosti radnica. O príspevok od štátu môže mesto žiadať až po vydaní právoplatného stavebného povolenia.
Za vyprataný byt v reštituovanom dome môže Bratislavčan získať náhradu, ktorá je limitovaná počtom osôb. Jednej osobe bude pridelený byt s maximálnou výmerou 45 metrov štvorcových, pre dve až tri osoby je maximálna rozloha nového bytu 60 metrov štvorcových a pre štvor- až päťčlennú rodinu ide o trojizbový byt o výmere do 75 metrov štvorcových. Nesmie ísť pritom o holobyty, náhradné byty musia byť vybavené v takom štandarde, aby sa dali hneď užívať.
