Bratislava sa musí pripraviť na budúcnosť aj v oblasti pohrebníctva. Nová odborná štúdia ukazuje, dokedy vydržia kapacity existujúcich cintorínov a kde by mohol vzniknúť nový. Mesto už má na stole konkrétne lokality aj moderné riešenia.
Otázka kapacity cintorínov v hlavnom meste sa dostáva do popredia. Organizácia MARIANUM – Pohrebníctvo mesta Bratislavy v spolupráci so Sekciou územného plánovania Metropolitný inštitút Bratislavy predstavila výsledky rozsiahlej štúdie, ktorá analyzuje aktuálny stav pohrebísk a ich vyťaženosť až do roku 2050. Závery budú slúžiť ako dôležitý podklad pre strategické rozhodovanie samospráv.
Podľa výsledkov analýzy je súčasná kapacita bratislavských cintorínov zatiaľ postačujúca, no rezervy sa rýchlo stenčujú. Devätnásť pohrebísk spravovaných organizáciou MARIANUM je dnes zaplnených takmer úplne, pričom voľných zostáva približne osem percent hrobových miest.
Táto kapacita je navyše rozložená nerovnomerne a pri zachovaní súčasných trendov by postačovala len do rokov 2029 až 2030. Dlhodobo sa zároveň potvrdzuje vysoký podiel kremácií, ktorý presahuje 80 percent všetkých pohrebov.
Upálené bosorky boli kedysi súčasťou bežného života Prešporákov, prvou bola Agáta a na jej počesť tu nájdete tabuľu
Riaditeľ MARIANUM Robert Kováč upozorňuje, že situáciu sa darí stabilizovať postupnými rozšíreniami existujúcich cintorínov. Vďaka nim by mali byť klasické hrobové miesta k dispozícii minimálne do roku 2035, pričom pri urnových miestach sa kapacita môže predĺžiť až do rokov 2045 až 2050.
Najväčší tlak je aktuálne na historické cintoríny, ako sú Ondrejský či Mikulášsky cintorín a Kozia brána, ako aj na menšie sídliskové pohrebiská v hustej zástavbe Dúbravky, Karlovej Vsi, Rače, Vajnôr a Lamača. Naopak, najväčšie rezervy majú rozsiahle pohrebiská, medzi ktoré patrí Slávičie údolie, Krematórium s urnovým hájom a Martinský cintorín.
Štúdia sa však neobmedzila len na hodnotenie súčasného stavu. Na základe platného územného plánu mesta sa ako najvhodnejšie miesta pre vznik nového cintorína ukázali lokality Jarovce a Rača.
Pre obe územia pripraví MARIANUM samostatné podrobné analýzy, ktoré posúdia prírodné podmienky, dopravnú dostupnosť, územnoplánovacie vzťahy aj majetkové otázky. Súčasťou budú aj urbanisticko-krajinárske návrhy a vizualizácie budúcej podoby cintorína.
Tragická udalosť poznačila večer v Bratislave: Muž skočil z mosta do Dunaja, napriek snahám sa ho už nepodarilo zachrániť
V prípade Jaroviec, na hranici s Petržalkou, odborníci navrhujú inovatívne architektonické riešenie s vyvýšenými hrobmi, ktoré reaguje na vysokú hladinu podzemnej vody. Táto lokalita by mohla ponúknuť kapacitu približne 12- až 13,5-tisíca hrobov.
Račianska lokalita v zóne Táborky – Huštekle naopak rešpektuje vinohradnícky charakter územia a terasovitý reliéf Malých Karpát, pričom by umožnila vznik približne štyroch tisíc hrobových miest.
V oboch variantoch sa počíta nielen s klasickými hrobmi, ale aj s modernými a ekologickými formami pochovávania. Súčasťou návrhov sú urnové hroby, lúky vsypu, ukladanie popola ku koreňom stromov či príprava priestoru pre nové ekologické technológie, ako je akvamácia alebo terramácia. Bratislava tak smeruje k pohrebníctvu, ktoré reaguje na meniace sa spoločenské preferencie aj environmentálne výzvy budúcnosti.
