MIB aktualizoval štúdiu brownfieldov, v meste ich je 113 a chcú im vrátiť život

Brownfield mesto bratislava opustene tovarne rekonstrukcia.jpg

Dáta ukázali, že najviac nevyužívaných území sa nachádza v mestskej časti Nové Mesto.

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) aktualizoval Urbanistickú štúdiu brownfieldov 2022. Ako informovala hovorkyňa MIB Annamária Krchňavá, v Bratislave evidujú 113 území brownfieldov na rozlohe 580 hektárov. Ako dodala, približne polovica z nich je vo vnútornom meste.

Územia brownfieldov okrem polohy blízko centra alebo dobrého napojenia do centra často disponujú aj dobrou infraštruktúrou,“ uviedla s tým, že informácie zo štúdie MIB využije na lepšie plánovanie, kam sa má mesto rozvíjať.

Hlavné mesto vo svojich strategických dokumentoch považuje premenu brownfieldov – nevyužívaných území, ktoré dnes už neplnia svoj pôvodný účel – za potenciál v rozvoji mesta a premene Bratislavy na kompaktnejšie mesto.

Premena má byť citlivá revitalizácia opustených hodnotných budov, znovu využitie pozemkov na pôvodnú funkciu alebo nájdenie nových funkcií potrebných pre mesto,“ spresnila Krchňavá.

Nová funkcia pôvodných brownfieldov

Za posledné tri roky našlo novú funkciu 39 pôvodných brownfieldov. Najčastejšie to boli prípady, keď sa bývalé priemyselné areály opäť začali využívať na priemyselnú výrobu, čo je najjednoduchšia transformácia.

Väčšina brownfieldov sú totiž územia po utlmenej priemyselnej výrobe. Nové využitie do území ale priniesla aj administratíva alebo bývanie.

Naopak, odborníci v rámci terénnych prác objavili 22 nových lokalít brownfieldov. Medzi tie patria napríklad bývalé škôlky, administratívne budovy alebo skladové priestory s rozsiahlejšími nevyužívanými betónovými plochami,“ doplnila.

Najviac nevyužívaných v Novom Meste

Dáta ukázali, že najviac nevyužívaných území sa nachádza v mestskej časti Nové Mesto, kde sú brownfieldy ako Istrochem, Filiálka či štadión Mierová kolónia. „Tým, že pri brownfieldoch ide často o bývalé priemyselné areály, ich limitom býva environmentálna záťaž, ktorá tvorí tretinu výmery všetkých brownfieldov,“ poznamenala Krchňavá.

Najviac brownfieldov je podľa štúdie s rozlohou od 0,5 do päť hektárov. Výhodou brownfieldov väčšej ucelenej rozlohy býva v nich vytvorená technická infraštruktúra a dobré napojenie na dopravu.

Z analýzy tiež vyplýva, že v Bratislave sa ročne zrevitalizuje 13 území a asi 16 hektárov pozemkov. V roku 2019 to bolo menej, len okolo deväť zrevitalizovaných území ročne. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím je trend optimistický a územia sa častejšie recyklujú.

Z aktuálneho mapovania brownfieldov tiež vyplynulo, že viac ako polovica lokalít, 56 území, je v súkromnom vlastníctve. Mesto je majoritným vlastníkom 13 území a v ôsmich lokalitách je to zmiešané vlastníctvo mesta a súkromného vlastníka.

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk