Ministerstvo vybralo na obchvat Bratislavy ponuku firmy Cintra, úseky chce postaviť za vyše 4 roky

BRATISLAVA: Prvý sneh v hlavnom meste
ilustračné: SITA Pohľad na zasneženú Bratislavu. Na snímke: Dopravná situácia na bratislavskom obchvate diaľnice D1 smerom na Senec. Bratislava, 28. december 2014. Foto: SITA/Ján Slovák

Ministerstvo dopravy po vyhodnotení štyroch ponúk na výstavbu a prevádzku úsekov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 pri Bratislave cez PPP projekt v pondelok oznámilo víťaza, a to konzorcium Obchvat Nula vedené španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional.

V súťaži navrhlo najnižšiu ročnú splátku vo výške 56,72 milióna eur. Štát by tak za tridsať rokov koncesie mal uhradiť 1,7 miliardy eur, vrátane úrokov a inflácie. Navrhnutá čistá súčasná hodnota projektu je 997,53 miliónov eur.

Konzorcium chce úseky D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka, sever – Rača a R7 Bratislava, prievoz – Ketelec – Dunajská Lužná – Holice v dĺžke 59 kilometrov postaviť za vyše štyri roky. Pôvodná predpokladaná výška ročnej splátky pri vyhlásení tendra pred rokom bola v rozsahu 135 mil. až 151 mil. eur. Odhadovaná celková cena koncesie predstavovala 4,53 mld. eur. Súčasťou konzorcia sú aj rakúsky Porr a austrálsky Macquarie Capital Group.

Štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček informoval, že podstatne nižšiu víťaznú cenu umožnili výborné konkurenčné prostredie a podmienky na finančnom trhu. S výstavbou úsekov D4 a R7 by sa podľa neho malo začať podľa plánov ešte na jar, resp. v prvom polroku tohto roku. „Ukončenie výstavby bratislavského obchvatu a rýchlostnej cesty po Dunajskú Stredu bude do roku 2020,“ povedal Stromček.

„Komunikujeme s ministerstvom financií, ktoré verifikuje všetky údaje, ktoré boli uvedené v ponuke. Čakáme, že v najbližších dňoch budeme mať stanovisko aj od ministerstva financií. Finálne slovo bude mať vláda, ktorá musí rozhodnúť o tomto projekte, musí schváliť návrh koncesnej zmluvy,“ uviedol. Stromček nevidí žiadny dôvod na odkladanie rozhodnutia o projekte po parlamentných voľbách. PPP projekt má byť ešte porovnaný s alternatívou výstavby klasickým verejným obstarávaním. Formát súťaže neumožňuje dodatočne zvyšovať ročnú splátku, tá musí obsahovať všetky riziká. Odborný seminár o projekte by sa mal uskutočniť v priebehu februára.

Ministerstvo dopravy nezverejnilo konkrétne údaje o štruktúre cenovej ponuky úspešného uchádzača, napríklad náklady na výstavbu, prevádzku či údržbu. Predpokladané stavebné náklady boli 1,325 mld. eur. „Snažíme sa dohodnúť s konzorciami, aby sme mali možnosť povedať aj štruktúru ich ceny. Nemôžeme to zverejniť bez ich vedomia, budeme veľmi radi, ak tú možnosť budeme mať,“ uviedol Stromček.

„Pre štát nie je dôležité, koľko bude stáť samotná výstavba, prevádzka alebo životné cykly. Pre nás je dôležité, čo to bude stáť z pohľadu štátneho rozpočtu. Preto je veľmi dôležité poznať ročnú splátku,“ dodal.

Konzorcium Via Dunaj na čele s francúzskou spoločnosťou Vinci Concessions navrhlo ročnú splátku projektu vo výške 69,01 mil. eur (za tridsať rokov 2,07 mld. eur). Úseky D4 a R7 chcelo postaviť za tri a pol roka. Konzorcium Via Bratislava vedené nemeckou spoločnosťou Hochtief PPP Solutions navrhlo ročnú splátku 76,78 mil. eur (2,3 mld. eur) a konzorcium Astrela na čele s rakúskym Strabagom 91,04 mil. eur (2,73 mld. eur). Štyri konzorciá, ktoré z pôvodných deviatich uchádzačov postúpili do finále súťaže, predložili záväzné ponuky vlani 13. novembra. Ministerstvo ich zverejnilo 7. decembra a odvtedy spolu s poradcom preverovalo finančné modely a technické riešenia konzorcií.

Inštitút INEKO označil štyri hlavné dôvody podstatne nižšej ceny PPP projektu oproti predpokladom – lepšie podmienky financovania na trhu, zníženie rozsahu a parametrov projektu, výrazne nižšie očakávané dopravné intenzity na D4 a R7 a nadhodnotenie stavebných nákladov v štátnej expertíze.

Ak by niektoré z konzorcií na druhom až štvrtom mieste podalo námietky proti vyhodnoteniu ponúk, schvaľovanie projektu vo vláde sa môže predĺžiť po voľbách. „Do dnešného dňa nebola jediná námietka na akýkoľvek procesný krok, ktorý sme urobili. Nikoho sme ani len nevylúčili z uchádzačov. V prípade, ak by to niekto teraz urobil, brali by sme to ako vybavovanie si ich účtov v rámci globálneho sveta,“ poznamenal Stromček. Ak by sa tak stalo, o projekte a riešení dopravnej situácie v okolí Bratislavy môže rozhodnúť nová vláda.

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk