Ako príklad neefektívneho modelu samosprávy uvádza NKÚ Bratislavu, tá si podľa neho vyžaduje tretiu vlnu reformy.
Model samospráv, ktorý sa sformoval v 90. rokoch je prežitkom, tvrdí to predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík a ako príklad uvádza hlavné mesto Slovenska. Vyplynulo to z analytického materiálu Ako ďalej s reformou samosprávy v Bratislave?, ktorý NKÚ vypracoval a poskytol magistrátu Bratislavy.
„Posledná reforma samospráv prebehla v roku 2004, uplynulo už 15 rokov,“ uviedol Mitrík s tým, že v tom čase prebehla fiškálna decentralizácia, čo predstavovalo druhý stupeň reformy samospráv. Podľa neho treba urobiť aj tretiu etapu reformy, čím by mala byť municipalizácia (zlučovanie obcí do väčších a silnejších samosprávnych celkov, pozn. SITA).
„Samotná efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov nezodpovedá svetovému a európskemu trendu,“ vysvetlil Mitrík s tým, že náklady na správu vecí verejných sú príliš vysoké.
Obmedzenie eurofondov
Problémom Bratislavy je aj obmedzená možnosť čerpať eurofondy, keďže sa zaraďuje medzi rozvinuté regióny. „V Košiciach môžu čerpať takmer šesťnásobne viac prostriedkov z eurofondov,“ uviedol ako príklad generálny riaditeľ kancelárie predsedu NKÚ Ľubomír Andrassy.
Podľa neho to je značne nespravodlivé, hlavne vzhľadom k tomu, že hlavné mesto má krajinu reprezentovať. Problém Andrassy vidí aj v nedostatku materských škôl, pričom demografický vývoj je naďalej pozitívny a detí sa rodí stále viac.
„O tri či štyri roky sa to, čo je problémom v materských školách, že chýba 300 až 500 miest, dotkne aj základných škôl,“ vysvetlil Andrassy.
Prenastavenie systému
Analytický materiál, ktorý vypracoval NKÚ SR podľa riaditeľa magistrátu Bratislavy Ctibora Koštála potvrdzuje problémy, ktorých si je magistrát vedomý a s ktorými sa stretávajú na dennej báze.
„Ide o zlú dostupnosť zariadení predškolskej výchovy či o nedostatky v oblasti bytov a bytovej politiky,“ uviedol Košťál. Podľa jeho slov potrebuje Bratislava na dofinancovanie niektorých služieb výraznejšiu injekciu a prenastaviť systém prerozdeľovania daňových výnosov.
„Ak sa má mesto rozvíjať do modernej metropoly, potrebuje do svojho rozvoja zahrnúť nielen mestské časti, ale aj okolité satelity a sídla,“ vysvetlil Košťál s tým, že v tomto prípade ide o takmer milión ľudí, ktorí v Bratislave buď žijú, alebo pracujú.
Poskytnutú pomocnú ruku Najvyššieho kontrolného úradu SR magistrát Bratislavy víta a podľa vyjadrení viceprimátorky Lucie Štasselovej by si mesto vedelo predstaviť aj ďalšiu spoluprácu.
