Stádo danielov sa prechádzalo v ranných hodinách bratislavským sídliskom, podobne ako rodinka diviakov. Daniel dokáže preskočiť stenu vysokú 2 metre.
Niektoré mestské časti nemajú len ľudských, ale aj zvieracích obyvateľov, ktorí s obľubou schádzajú z lesov na sídliská v hojnom počte. Reč je napríklad o Dúbravke, Karlovej Vsi či častiach Starého Mesta.
Najčastejšie vidieť diviakov a vzbudzujú obavy, pretože v stáde sú často dospelé jedince s mladými a nikto nevie, ako zareagujú, keď sa dostanú do blízkosti človeka. Naposledy sme informovali o diviakovi pri električkovej trati v Starom Meste či rodinke pod karloveským balkónom.
Pán Timotej sa pred niekoľkými dňami nachádzal v Karlovej Vsi a podarilo sa mu zahliadnuť ďalšie zvieratá, o ktorých sa tak často nehovorí. Na Hodonínskej ulici videl približne 20 členov stáda danielov.
Podľa pána Denisa sú tieto zvieratá, rovnako ako diviaky, premnožené. Pani Zuzana v diskusii uviedla, že videla daniele v Dúbravke. Pán Timotej zachytil jedného člena stáda aj zblízka.
Daniele sa radia medzi prežúvavé párnokopytníky. Charakteristickým znamením týchto zvierat sú dvojvetvové parohy. Môžu sa mýliť s jeleňom, no sú od neho menšie, majú slabšie a kratšie nohy či dlhšie chvosty. Daniele sú dlhé približne 1,7 metra a vysoké 90 centimetrov. Zaujímavé je, že menia sfarbenie podľa ročného obdobia a veku. Počas leta sú sfarbené na stehnách a konci chvosta do hnedočervena, okolo papule a očí sú čierne kruhy, pri koreni chrbtových chlpov sú biele, v strede červenohnedé a na konci čierne. Ak ich zahliadnete teraz, budú mať povrch hlavy, krku a uší do hnedosiva, chrbát a boky do čierna či spodok tela v popolavej až červenkastej farbe.
