Najstaršia písomná zbierka o Bratislavskom hrade pochádza z roku 907. V Salzburských análoch sa hovorí o Pressalauspurch, významné veľkomoravské hradisko, ktoré bolo vybudované v 9. storočí.
Po zániku Veľkomoravskej ríše Maďari dobyli a zničili sídlo na hradnom kopci a na rovnakom mieste si vybudovali župné sídlo. Načas v ňom sídlil uhorský kráľ Šalamún. V druhej polovici 12. storočia na hrade postavili kamenný románsky palác. Kapitulu presunuli začiatkom 13. storočia do podhradia. Na miesto dnešného Dómu sv. Martina bol presunutý kostol, čím chrám na hrade zanikol.
Počas vlády kráľa Žigmunda (1387 – 1437) došlo na hrade k väčšej stavebnej činnosti. Boli vybudované murované hradby na východnej a severnej strane. Z delových veží z tohto obdobia sa zachovala len juhovýchodná obrátená k mestu. Počas prestavby boli väčšina opevnenia akropoly a donjon zbúrané a nahradené lichobežníkovou stavbou. V južnom a východnom krídle hradu sa nachádzali obytné a reprezentatívne priestory, ďalšie dve krídla slúžili na hospodárske a prevádzkové účely.
Význam hradu začal upadať po smrti uhorského kráľa Ladislava Pohrobka (1454). V rokoch 1552 – 1562 prešiel hrad renesančnou prestavbou, v tom čase bola Bratislava hlavným mestom kráľovstva Habsburgovcov. Od druhej polovice 16. storočia až do obdobia vlády Jozefa II. slúžila Korunná veža na uchovávanie uhorských korunovačných klenotov.
Po roku 1962 prešiel hrad barokovou obnovou – vymenili strechy, nadstavali jedno podlažie, na tri nárožia postavili vežičky a zjednotili fasády. Postavili aj tzv. Leopoldov bastión.
Ďalšou prestavbou prešiel hrad za vlády Márie Terézie, stal sa sídlom miestodržiteľa Alberta Sasko-Tešínskeho. Hrad pôsobil reprezentatívnejšie a bol rozšírený o viaceré prístavby. Z východnej strany k nemu pristavali tzv. Tereziánium, v ktorom boli obytné priestory, zo severu pristavali krytú jazdiareň spolu s barokovou záhradou a záhradným pavilónom. K západnej strane pribudla hospodárska prístavba.
Keď nastúpil na trón Jozef II., zrušil úrad uhorského miestodržiteľa a presunul krajinné úrady do Viedne. Hrad tak stratil svoje využitie. V roku 1784 sa na hrade usídlil generálny seminár, dlho tam však nevydržal, keďže hrad nebol na výchovu kňazov vhodným miestom. V roku 1802 začal slúžiť armáde. V roku 1811 vznikol na hrade požiar a palác sa na dlhé roky premenil na ruinu.
Iniciátorom obnovy hradu bol v roku 1953 maliar Janko Alexy, autormi projektu bola dvojica Alfréd Piffl a Dušan Martinček. Rekonštrukčné práce trvali od roku 1956 do 1968. K zatiaľ poslednej rekonštrukcii došlo v rokoch 2008 až 2014.
