Ranobaroková stavba stojí na mieste pôvodného gotického kostola pod hradným kopcom. Pôvodný kostol zbúrali v roku 1550 z obavy pred Turkami. Opäť postavený bol v roku 1661 z popudu vdovy po palatínovi Pavlovi Pálffym Františky.
Jednoloďový priestor má polygonálne uzavreté presbytérium. Hlavná fasáda je ukončená štítom so štvorhrannou drevenou vežičkou so zvonicou. V strede južnej fasády a nachádza kamenný portál, ktorý je doplnený tympanónom s reliéfom erbov manželov Pálffyovcov. Nad portálom je umiestnená nika so sochou patróna kostola.
Z pôvodného vybavenia kostol sa zachoval obraz sv. Mikuláša, ktorý je umiestnený nad hlavným oltárom. Kostol na konci II. svetovej vojny v roku 1945 vyhorel. V rokoch 1945 – 1950 bol zrekonštruovaný. Pôvodne slúžil veriacim rímskokatolíckej cirkvi, neskôr ho dala do užívania gréckokatolíckej cirkvi. V roku 1950 chrám prevzala pravoslávna cirkev, v ktorej užívaní je dodnes.
V okolí kostola sa nachádza(l) cintorín, ktorý slúžil ako pohrebisko obyvateľom Podhradia. až do konca 18. storočia. Okolie kostola prešlo viacerými, nie vždy účelnými úpravami. Pôvodne sochy, ktoré boli pri vchode kostola, sa záhadne stratili, socha nad portálom je je zničená.
