Novorenesančná budova a bývalá lekáreň v Starom Meste je mnohým Bratislavčanom známa. V roku 1904 ju dal postaviť lekárnik Rudolf Adler na Panskej 35. Fungovala do polovice 90. rokov.
História lekárne však siaha až do roku 1644. Pôvodcom myšlienky jej založenia bol arcibiskup Georg Lippai. Lekáreň sa však nenachádzala na dnešnom mieste a často menila sídla i majiteľov. Najprv bola na Kapitulskej ulici, neskôr ju vlastnili Jezuiti. Zariadenie z roku 1727 nakoniec skončilo v lekárni na Panskej.
Lekáreň bola zriadená moderne, nachádzal sa tam pôvodný rokokový nábytok. Novorenesančná budova, v ktorej 102 rokov sídlila, patrí k posledným pôvodným starobratislavským budovám. Keďže ju stavali v úzkom priestore, potiahli ju do výšky. Má na ten čas neobvyklých päť poschodí. Na poschodiach boli prípravovne či sušiarne na bylinky.
Lekáreň na danom mieste fungovala počas všetkých režimov. Ešte za monarchie, počas prvej republiky, počas socializmu a aj po osamostatnení Slovenska. Fasáda budovy v sebe nesie prvky neskorej gotiky, ale aj renesancie a baroka. Nachádza sa tam kamenná socha Krista Spasiteľa, ktorej autorom je známy sochár Alojz Rigele. Budova je zaujímavá pre turistov aj tým, že sa na nej nachádzajú názvy lekárne v troch jazykoch – v slovenčine, nemčine a v maďarčine.
Prízemie je už viac ako 20 rokov opustené, zachoval sa tam štukový strop a podlaha. Na vyšších podlažiach sa nachádza 10 bytov. V roku 1963 bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku.
