V Starom Meste by ste pod týmto označením našli viacero palácov, pozrieme sa na tie, ktoré sa nachádzajú/li na Zámockej 47 a na Panskej 19.
Palác na Zámockej bol postavený v Podhradí v čase prestavby Bratislavského hradu. Prestavbu hradu viedol Pavol Pálfi, ktorý si palác postavil na „Schlosgrunde“. Z obslužnej cesty k palácu sa neskôr stala Zámocká ulica. Palác prešiel v roku 1870 pod mesto a v tom čase tam boli zriadené delostrelecké kasárne, sirotinec a byty pre chudobu. Takmer celý komplex bol v roku 1900 asanovaný a na jeho mieste vznikol vysokoškolský internát na Svoradovej a základná škola Palisády.
Po druhej svetovej vojne sa zachovaná časť paláca dostala do správy bytového podniku. Bol tam zriadený sklad stavebného materiálu. Keďže nebol objekt zaradený medzi historické pamiatky, začal postupne chátrať. Podľa zámeru obnovy z roku 1975 tam mal vzniknúť vinársky dom. K tomu však nedošlo a v roku 1985 bol palác zapísaný do zoznamu nehnuteľných pamiatok. V roku 1989 vznikla architektonická štúdia, v ktorej sa počítalo s využitím objektu pre Zväz slovenských výtvarných umelcov, mala tam byť aj expozícia Bratislavského hradu, výstavy a cukráreň.
Po rekonštrukcii sa v ňom konajú koncerty, výstavy či diskusie.
Palác na Panskej 19
Mestský palác na Panskej ulici v centre Bratislavy bol od roku 1715 majetkom rodiny Pálffyovcov. Niekoľkokrát bol prestavaný, naposledy v 19. storočí pre župana Jána Františka Pálffyho. Až do rozpadu Rakúsko-uhorskej ríše im slúžil na reprezentačné účely.
V suteréne možno vidieť tiež dôkazy keltského osídlenia z 1. storočia n. l. – šachta na uskladňovanie potravy, hrob a nálezy dokladujúce bezprostrednú blízkosť mincovne. V suteréne a na prvom poschodí budovy bolo pri archeologickom výskume v rokoch 1981 – 1987 objavené jadro mestského gotického paláca s kaplnkou. Slovanské obdobie zanechalo svoje stopy v suteréne – nález štyroch hrobov z 9. a z polovice 10. storočia.
Palác sa po smrti posledného majiteľa, grófa Jánosa Pálffyho, stal v roku 1987 sídlom Galérie mesta Bratislavy.
