Budova Reduty je jednou z najvýznamnejších historických kultúrno-spoločenských a reprezentačných stavieb starého mestského jadra. Čím je výnimočná?
Budova bola postavená v rokoch 1913 – 1919 na mieste bývalej tereziánskej sýpky, ktorá bola na príkaz Márie Terézie postavená v roku 1773. Budapeštianski architekti Dezider Jakab a Marcel Komor zvíťazili v súťaži, ktorú mestská rada vypísala v roku 1906. Stavba Reduty trval pomerne dlho kvôli prebiehajúcej vojne. Postavená bola v neobarokovom štýle s prvkami rokoka a secesie.
Na fasáde aj v interiéri sa nachádzajú bohato dekorované štukové florálno-figurálne ornamenty. Na jej výzdobe sa podieľali mnohí slovenskí, ale aj zahraniční majstri. Fasáda je členená stĺpovým a pilastrovým rádom. Zložitá manzardová strecha je zdobená vežičkami a štítmi.
Reduta patrila vôbec k prvým stavbám Bratislavy, v ktorých boli aplikované moderné železobetónové konštrukcie – strop veľkej sály a balkóny, lóže a galérie.
Priestory Reduty boli prenajímané rôznym inštitúciám, napríklad aj vtedajšej Mestskej hudobnej škole. Od roku 1916 v budove fungovalo jedno z prvých bratislavských kín. Sídlom Slovenskej filharmónie sa Reduta stala po druhej svetovej vojne, keď bola budova znárodnená.
V priestoroch kina, kde sa v súčasnosti nachádza 700- miestna Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, sa konali aj rôzne koncertné podujatia i reprezentačné plesy či maškarné bály.