Na špacírke po Bratislave: Zuckermandel

Zuckermandel staraba.jpg

Osada, ktorá sa kedysi rozprestierala od električkového tunela smerom do centra mesta, vznikla v 16. storočí. Žilo tam hradné služobníctvo, remeselníci, lodníci a rybári. V roku 1599 pozostávala osada zo 17 domov a dvoch zemianskych kúrií.

V roku 1713 získala obec trhové právo, čo viedlo k jej rozkvetu. Sťahovali sa tam noví obyvatelia, osada rástla a v polovici 18. storočia ju už tvorilo niekoľko stoviek domov a viac ako 1 000 obyvateľov. Staviteľský rozmach trval v Zuckermandli do polovice 19. storočia.

Hlavnú os Zuckermandla tvorila Podhradská ulica (dnešná Žižkova ulica). V dome č. 9 sídlil hostinec U čierneho medveďa, v čísle 12 bola Kamperova kúria, od roku 1991 v ňom má adresu Archeologické múzeum SNM. Vedľa neho sa nachádza Sunyalova kúria, v ktorej sídli Múzeum kultúry karpatských Nemcov SNM.

Zuckermandelske strechy staraba .jpg
Foto: https://www.facebook.com/StaraBratislavaNaFotografiach/

V 30 metrov hlbokej pivnici v tvare kríža pod budovou fungoval v 18. storočí hostinec K zlatému anjelovi. Vo vedľajšej budove s číslom 16 sa nachádzal hostinec U hada. V 60. rokoch minulého storočia budovu zbúrali, avšak v rokoch 2003 – 2005 ju nanovo postavili, v súčasnosti ju využíva Slovenské národné múzeum.

Na čísle 18 sa nachádza Brähmerova kúria, v 24 bol pivovar, v čísle 33 býval taliansky lekár Lazarro Spalazzini, ktorý koncom 18. storočia experimentoval s výrobou umelej krvi. V budove s číslom 50 sídlila škola, od roku 1850 vedenie obce, začiatkom 20. storočia sa tam nachádzal židovský starobinec, potom v budove opäť sídlila škola.

Na konci Podhradskej ulice sa nachádzal hostinec U jeleňa, budovu kúpil v roku 1780 sochár Franz Xaver Messerschmidt, kópia jeho série charakterových hláv sa dnes nachádza vo vynovenom Zuckermandli.

Zuckermandel busty bratislavaden 5.jpg
© BratislavaDen.sk

Zo západu uzatvárala štvrť Mlynárska ulica s dvomi domami, ktoré boli majetkom židovskej náboženskej obce. V jednom z nich býval hrobár, ktorý cez dom prechádzal priamo na cintorín, ktorý fungoval do roku 1847. V jednom z podzemných hrobov je pochovaný najvplyvnejší rabín 19. storočia Chatam Sofer.

Floriánska ulica s početnými krčmami a nevestincami bola po roku 1965 zlikvidovaná. Námestie Pátra Scherza (Kačkovo námestie) zaniklo v roku 1957. Niekoľko jeho budov vrátane Kostola Najsvätejšej Trojice stojí dodnes.

Kostol najsvätejšej trojice, Žižkova ulica
Foto: https://www.facebook.com/StaraBratislavaNaFotografiach , Archív Pamiatkového ústavu SR

V roku 1985 stratil Zuckermandel spolu s Vydricou samostatnosť a stali sa súčasťou Bratislavy – nová štvrť niesla názov Mesto Márie Terézie. To bol začiatok úpadku, bohatší obyvatelia sa totiž začali sťahovať do centra mesta a do domov sa nasťahovalo chudobnejšie obyvateľstvo. Počas 2. sv. vojny väčšina židovského obyvateľstva skončila v koncentračných táboroch, po vojne došlo následne aj k vysídleniu Nemcov.

Búrať štvrť začali v roku 1949, niektoré z domov a ulíc sa zachovali až do konca 60. rokov.

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk