Podľa kompletných výsledkov prvého výskumu má najväčší problém s bezdomovcami v hlavnom meste mestská časť Ružinov.
Okrem Ružinova majú veľký výskyt ľudí bez domova aj mestské časti Staré Mesto (10 percent) a Vrakuňa (11,4 percenta). Výskum tiež ukázal, že v meste je minimálne 2 064 ľudí bez domova, z toho 1 780 je dospelých a 284 detí. Takmer polovica z týchto osôb trpí dlhodobým zdravotným problémom a 61 percent ľudí bez domova čelí exekúciám a viac ako polovica z nich má problém s dlhmi. O výsledkoch výskumu informoval Marek Papajčík z tlačového oddelenia bratislavského magistrátu.
Dotazníkový výskum robili od konca októbra minulého roka do 16. novembra, ľudí sčítalo 106 dobrovoľníkov. Sčítanie ľudí bez domova v Bratislave robil bratislavský magistrát v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny a mimovládnych organizácií.
Na ulici alebo v nocľahárňach sčítali spolu 1 310 osôb, z ktorých väčšinu tvorili muži (74 percent). Trvalý pobyt v Bratislave uviedlo 61 percent týchto ľudí. Najviac ľudí, ktorí žijú v bratislavských nocľahárňach a na ulici, je vo veku 50 až 64 rokov. Najvyššie percento ľudí bez domova zaznamenali na ulici alebo v nocľahárňach (64 percent), väčšina sčítaných detí bola v zariadeniach (92 percent), v nocľahárňach a na ulici sčítali 24 detí (osem percent). V čase monitorovania strávilo noc priamo na ulici 21 percent ľudí.
Ľudia bez domova žijú najčastejšie sami, v ojedinelých prípadoch s partnerom alebo partnerkou, s kamarátom či známym. Iné druhy spolužitia sú poľa výskumu zriedkavé. Viac ako rok je bez občianskeho preukazu vyše 30 percent ľudí bez domova.
„Výskum dokázal, že takmer 40 percent ľudí, ktorých oslovili, bolo bez domova desať a viac rokov. Preto je dôležité budovať služby a zariadenia, ktoré vedú k ukončeniu bezdomovectva a umožniť ľuďom bez domova prístup k cenovo dostupnému dôstojnému bývaniu s intenzívnou podporou sociálnej služby,“ konštatuje Nina Beňová z občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré vydáva časopis Nota bene.
Podrobnejší dotazník vypĺňali ľudia, ktorých oslovili v zariadeniach, najčastejšie v ubytovniach a v útulkoch. V tomto prípade to sú takzvané skryté formy bezdomovectva v podobe nestabilných foriem bývania. V bratislavských zariadeniach zaznamenali 754 takýchto osôb, z toho 494 dospelých a 260 detí. V zariadeniach žije najviac ľudí vo veku 25-49 rokov.
Magistrát v tlačovej správe uvádza, že uvedený celkový počet ľudí bez domova však predstavuje dolnú hranicu, pretože výskum zahŕňal iba ľudí, ktorí sú bez domova dlhodobo a využívajú určitý typ špecializovanej služby. Výskum sa orientoval na ľudí bez domova a ľudí bez stáleho bývania. Sčítanie teda zahŕňalo aj ľudí žijúcich v chatkách, ľudí prepustených z nemocníc, detských domovov a zo zariadení na výkon trestu odňatia slobody na území mesta. Boli to ľudia bez zabezpečeného vlastného či prenajatého bývania. Osoby s nestabilným ubytovaním, napríklad v komerčných ubytovniach neboli súčasťou výskumu.
Otázky dotazníkov mapovali napríklad prístup k teplému jedlu, druh príjmu, zdravotné problémy či väzby na rodinu. Podľa najčastejších odpovedí by ľuďom bez domova k návratu do spoločnosti najviac pomohol vlastný byt, tiež finančná podpora a stála práca.
