Krásu aj vývoj hudobných nástrojov možno spoznať na výstave Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave. Expozíciu „KleNOTY z múzea. Ako sa zbiera hudba“ pripravilo Hudobné múzeum SNM. V sídelnej budove národného múzea na Vajanského nábreží 2 na nej od piatka do 28. januára predstavuje hudobnú kultúru na Slovensku od stredoveku po 20. storočie.
Vystavené vzácne hudobné nástroje múzeum spravuje už viac ako štvrťstoročie a jeho zbierka patrí k väčším v strednej Európe. Okrem historických nástrojov a veľkej zbierky ľudových nástrojov patrí medzi posledné prírastky múzea pozoruhodná pozostalosť jazzmana Jozefa „Doda“ Šošoku. Informovala o tom kurátorka výstavy, riaditeľka SNM – Hudobného múzea Edita Bugálová.
Prostredníctvom osobných pozostalostí výstava predstavuje hudobných skladateľov, napríklad Alexandra Moyzesa, Eugena Suchoňa, Jána Cikkera a Jána Levoslava Bellu, ako aj významnú bratislavskú rodinu hudobného skladateľa Alexandra Albrechta (1885 – 1958).
S rodinou Albrechtovcov – Alexandrom a jeho synom Jánom, sa spája tradícia pestovania komornej hudby v domácom prostredí, tzv. domáce muzicírovanie, ktoré je známym fenoménom zo života európskych meštianskych rodín. Dom Albrechtovcov bol po desaťročia centrom umelcov a intelektuálov. Rodinní priatelia ako Béla Bartók, Ernö Dohnány a ďalší slovenskí skladatelia, hudobníci i nadšení amatéri našli v rodine Albrechtovcov miesto pre konfrontáciu vlastnej tvorby. Výstava rodinu pripomína zaujímavou inštaláciou – rekonštrukciou hudobného salóna z domu Albrechtovcov na Kapitulskej ulici v Bratislave.
Časť výstavy je venovaná téme Hudbe sa treba učiť. Hudobné múzeum SNM v nej ukazuje viaceré pamiatky hudobného vzdelávania a výchovy. Sú dokladmi budovania hudobného školstva a profesionálnych hudobných inštitúcií od 17. storočia až po vznik vysokého hudobného školstva, a to Hudobnovedného seminára na Univerzite Komenského a vytvorenie Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave v roku 1949.
Výstava nevynecháva ani vieru ako zdroj hudby. Väčšina umeleckej hudby v Európe do 17. storočia totiž vznikla pre kresťanský chrám a liturgiu. Túto časť zastupujú tlače spevníkov, žaltárov aj zhudobnených titulov pre súkromnú duchovnú potrebu a spev pri bohoslužbách vo viacerých jazykoch. Návštevníci výstavy sa ďalej zoznámia s vývojom notových zápisov hudby, s dejinami svetskej – umeleckej a ľudovej hudby. Viacero pamiatok svetskej hudby pochádza napríklad z fondu Adamovského kaštieľa, kde komunistická moc v 50. rokoch 20. storočia sústredila skonfiškovaný majetok šľachty a cirkvi.
