Prečo sa na Štedrý deň vyhadzoval pes oknom a gazda chodil triasť stromami? Významná slovenská etnologička a historička Katarína Nádaská nám prezradila zaujímavosti zo života našich predkov.
Štedrý deň bol plný obyčajov majúcich zabezpečiť zdravie, prosperitu, šťastie do budúceho roka. Ženy nemali chodiť po susedoch, ani nič požičiavať z domu. Gazdinky vstávali hneď po polnoci a začali piecť chlieb tak, aby bol do rána hotový. Ráno sa kúskami cesta oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Zavčas rána išli aj gazdovia po vodu a nanosili jej na celé sviatky a do studne dali štipku soli – aby bola voda zdravá počas celého roka. Slobodné vydajachtivé dievky mali zatriasť plotom. Odkiaľ zabrechal pes – z tej strany mal prísť ženích.
Aby mali stromy viac úrody, bolo potrebné s nimi triasť
Už počas adventu bol na Slovensku v katolíckych oblastiach tzv. malý pôst, kedy sa jedlo viacej strukovín, kašovitých jedál a menej mäsa, no a na Štedrý deň pôst vyvrcholil. Väčšina ľudí v minulosti jedla mäso až na prvý sviatok vianočný… Medzi archaické zvyky rozšírené na celom území Slovenska patrili aj tieto úkony: keď zvonili, na Štedrý večer išiel gazda s deťmi do záhrady triasť stromy, aby mali veľa ovocia. Stromy, ktoré boli veľké a nemohli ich potriasť, oväzovali povrieslom.
Čo nás naučili Turci a aké je tajomstvo z minulosti, ktoré by mal vedieť každý Slovák?
Strúčik cesnaku mal zabezpečiť zúrivosť
Dievky pred štedrou večerou išli nabrať polienka do náručia, v kuchyni ich spočítali. Keď je ich pár, do roka sa vydajú, ak nepár, ostanú ešte do roka staré dievky. Pred večerou gazda zobral do izby psa, ktorý dostane strúčik cesnaku zabalený v slaninke. Keď pes sústo zhltne, gazda ho vyhodí von okno. Ak pes pritom zabreše, bude z neho dobrý strážca. Cesnak sa dával psovi, aby bol zúrivý.
Štedrovečerný vinš
V mnohých lokalitách Slovenska začal obecný pastier pred večerou chodiť z domu do domu vinšovať, aby gazda v budúcom roku mal mnoho sena a dobrú úrodu na poliach. So sebou nosil zväzky prútov, držal ich jeho pomocník, ktorý s nim pásaval kravy. Zo zväzku si gazdiná zásterou vytiahne 2 – 4 prúty, potom s nimi vyšibe svoje deti a pastiera, aby boli cez rok šikovné a pastier, aby pri pasení nezaspal. Pastierovi za vinšovanie dajú koláč a vypiť pálenky. Pastierov pomocník niesol košík na koláče a fľašu, do ktorej zlieva pálenku. Prúty gazdiná schovala v izbe pod hradu, aby boli poruke na neposlušné deti. Na jar, keď prvýkrát vyhnali dobytok na pašu, zapichli prúty do hnoja, aby sa dobytok držal pokope.
Zvyky pred štedrou večerou
Pred samotnou večerou sa robili posledné úpravy – gazda doniesol do izby snopček slamy ako spomienku na narodenie Božieho syna, ktorý sa narodil na slame. Na stôl sa dal nový doma tkaný obrus pretkávaný červenými nitkami (červená farba nitiek votkaných v obruse mala ochranný charakter). Pod obrus sa dávalo obilie, strukoviny, drobné mince. Do ošiatky na stôl sa dalo zoomorfné pečivo – toľko kusov koľko mali v hospodárstve kravičiek – to všetko preto, aby počas nasledujúceho roka v dome bolo všetkého hojnosť, aby sa úroda vydarila, dobytok aby nepostihli žiadne choroby a aj korunka, aby sa v domácnosti držala….
Pevné zdravie pre všetkých
Ku stolu si sadli všetci v nových šatách. Nohy stola sa zopli reťazou, na ktorú si každý člen rodiny položil nohy – reťaz symbolizovala pevnosť a svornosť rodiny. Pod stôl sa položil rýľ či sekera, lemeš alebo čerieslo – všetko železné predmety symbolizujúce pevné zdravie pre všetkých. Na prestretom stole boli jablká, orechy, cibuľa, cesnak, oblátky, hriatô, pálenka, sviečka, biblia, chlieb. V minulosti sa jedlo z jednej misy drevenými lyžicami a na stole nemal byť nôž, preto sa z chleba odlamovalo.
