Takmer 300-stranový odborný manuál je určený pre samosprávy, architektov aj developerov.
Z nového manuálu participácie môžu čerpať samosprávy, architekti aj developeri. V tlačovej správe o tom informovala Annamária Ondrejková z Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB).
„Participatívny proces s ľuďmi dokáže zlepšiť kvalitu projektov vďaka spoznaniu názorov, zlaďovať odlišné záujmy a predchádzať konfliktom, a tiež posilňovať vzájomnú dôveru obyvateľov najmä voči samosprávam,“ uviedla Ondrejková.
Manuál pre spoluprácu
Takmer 300-stranový manuál participácie pripravil tím interných aj externých odborníkov pod vedením Sekcie mestských štúdií a participácie z MIB.
„Ide o komplexný dokument, z ktorého môžu čerpať poslanci, starostovia, primátori či župani, ale aj neziskovky, investori, architekti a developeri,“ vysvetlila Ondrejková.
Sumarizuje detailné návody, ako rozumieť, zapájať a interpretovať názory a potreby ľudí v určitom prostredí.
„Sú v ňom zrozumiteľné pokyny, ako postupovať pri participatívnom procese, a tiež praktické tipy, ako sa vyvarovať častým chybám,“ dodala.
Je určený všetkým
Manuál participácie je určený všetkým, ktorí participáciu nikdy nerobili a chceli by.
„V podrobnej infografike je vysvetlený každý krok, ktorý musia urobiť, či už pri revitalizácii verejného priestoru, výstavby novej budovy či rekonštrukcie starej,“ spresnila Ondrejková.
Publikácia zároveň zahŕňa prípadové štúdie z konkrétnych projektov a tiež rôzne užitočné analýzy.
Skúsenosti a pomoc
Hlavné mesto spolu s MIB v posledných rokoch tvorí viaceré mestské projekty spolu s obyvateľmi. Odborníci na participáciu zapojili verejnosť napríklad do tvorby architektonického zadania pre Živé námestie či do strategického plánu Bratislava 2030.
„Nový manuál participácie sumarizuje doterajšie skúsenosti odborníkov MIB a ponúka komplexný návod všetkým, ktorí chcú vo svojich projektoch zlaďovať záujmy rôznych skupín ľudí,“ vysvetlila Ondrejková.
Participatívny proces by mohol byť súčasťou výstavby novej budovy, revitalizácie verejného priestoru alebo brownfieldu, prípadne rekonštrukcie existujúcej budovy.
„Cieľom je spoznanie postojov a potrieb verejnosti na dané územie, vďaka čomu sa zvyšuje šanca, že ľudia budú s výsledkom, ktorý projekt prináša, spokojní,“ doplnila.
Spätná väzba od ľudí
MIB za posledné tri roky uskutočnil viac ako sto menších či väčších stretnutí a aktivít s rôznymi skupinami, verejnosťou aj inštitúciami.
„Participácia býva súčasťou každej významnejšej výstavby, revitalizácie či rekonštrukcie, ktorú zastrešuje hlavné mesto spolu s MIB. Jedným z výsledkov participácie je, že sa spätná väzba od ľudí zapracuje do architektonického zadania,“ skonštatovala Ondrejková.
Stalo sa tak aj v prípade participácie pri jazere Rohlík, kde sa zapojilo viac ako 2-tisíc respondentov, ktorých podnety pre zachovanie prírodného charakteru jazera boli zohľadnené v architektonickom zadaní pre revitalizáciu tohto miesta.
Inšpiráciami pre správne nastavenie participatívnych procesov boli Praha, Viedeň či Detroit. Kompletná publikácia je v online verzii dostupná na webovej stránke mib.sk.
