O finančných náhradách pre nájomníkov z reštituovaných domov v Bratislave na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVRR SR) neuvažujú. Podľa rezortu dopravy by totiž takéto finančné náhrady namiesto náhradných bytov pre Bratislavčanov z reštituovaných domov neboli spravodlivé voči ďalším obciam a ich obyvateľom, ktoré na rozdiel od Bratislavy už náhradné bývanie stihli obstarať.
Informovali o tom z odboru komunikácie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Finančné náhrady pritom v minulosti žiadali niektorí nájomníci z reštituovaných domov v Bratislave ako alternatívu k náhradnému bývaniu, nápad sa pozdával vtedy aj hlavnému mestu, samospráve by totiž tak odpadla povinnosť obstarať stovky náhradných bytov. Finančná náhrada však nemá oporu v zákone z roku 2011, nepodarilo sa ju tam dostať ani novelou o rok neskôr.
Otázka finančnej náhrady ako forma kompenzácie pre nájomníkov z reštituovaných domov v Bratislave sa riešila už v minulosti, no bez úspechu. Ministerstvo teraz argumentuje tým, že väčšina obcí, ktoré mali povinnosť obstarať náhradné bývanie pre obyvateľov z reštituovaných domov, tak už urobili alebo ich obstarávanie je v pokročilom procese.
„Akákoľvek zmena by tak mohla byť vnímaná ako porušenie legitímnych očakávaní nielen týchto obcí, ale aj oprávnených žiadateľov (nájomcov) v týchto obciach. Tí by teoreticky boli ukrátení o možnosť finančnej náhrady len z toho dôvodu, že ich samospráva si splnila svoje povinnosti riadne a včas,“ konštatuje rezort dopravy. Poskytnutie finančných náhrad oprávneným žiadateľom by mohlo byť jedným z riešení pre Bratislavu, pri obstarávaní náhradného bývania totiž hlavné mesto tlačí čas.
Samospráva má povinnosť obstarať do konca tohto roka približne 580 bytov, ak to nestihne, od budúceho roka bude obyvateľom, ktorí ostanú v reštituovaných bytoch, doplácať rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. „Predpokladám, že keby sme sa vybrali cestou finančných náhrad, mohli by vzniknúť nejaké otázky retroaktivity a podobne. Nechcem nič vylučovať v tejto chvíli, ale sú isté problémy, ktoré súvisia s finančnými náhradami,“ priznal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal s tým, že všetky možné riešenia však musí najprv prebrať s ministerstvom dopravy.
Bratislavská radnica by chcela iniciovať aj zmenu zákona, ktorá by do budúcnosti zlepšila podmienky pri riešení získavania náhradných nájomných bytov. Podľa hlavného mesta je totiž napríklad dotácia, ktorú štát poskytuje na obstaranie náhradného bývania, nízka. „Vládna dotácia je do 1 000 eur na m2 a v Bratislave každý vie, že za to sa tu stavba nedá postaviť,“ vysvetľuje Nesrovnal.
Ministerstvo dopravy však pripomína, že okrem tejto dotácie môže mesto žiadať aj o dotáciu na pozemok a obstaranie príslušnej technickej vybavenosti podľa zákona o obstarávaní nájomných bytov. „Magistrát má od MDVRR SR informáciu, že obstarávanie náhradných nájomných bytov môže kombinovať s obstaraním nájomných bytov podľa zákona č. 443/2010 Z.z,“ prízvukuje rezort dopravy. Navyše, ministerstvo dopravy legislatívne návrhy magistrátu nepovažuje za veľmi šťastné a tvrdí, že niektoré môžu mať negatívny dopad na nájomníkov. Pritom žiadny z návrhov podľa rezortu mestu neumožní byty obstarať do konca tohto roka.
„Napríklad zvýšenie obstarávacích nákladov na m2 by znamenalo aj zvýšenie nájomného v týchto bytoch, pretože sa výška nájomného stanovuje do päť percent z výšky obstarávacích nákladov. V nadväznosti na štruktúru budúcich nájomníkov, kde veľká väčšina predstavuje jedno- a dvojčlenné domácnosti na dôchodku, by sa touto zmenou mohlo stať, že príjem domácností by im nepostačoval na úhradu nájmu,“ vysvetľuje ministerstvo dopravy.
Hlavnému mestu preto naďalej odporúčajú ako najlepšie riešenie postaviť náhradné byty na mestských pozemkoch. „Takto obstarané byty sa stávajú majetkom mesta v plnej miere. V prípade, že by sa mesto dohodlo s týmito nájomníkmi na predaji uvedených bytov, kúpna cena musí byť minimálne vo výške nadobúdacej ceny a tieto prostriedky zostávajú mestu a nie sú nijako účelovo viazané. Pri hrubom výpočte je možné hovoriť o sume presahujúcej 30 mil. eur, o ktorú by sa teoreticky mesto samo pripravilo, keby sa situácia vyriešila priamym poskytnutím finančných náhrad oprávneným žiadateľom,“ vysvetľuje rezort dopravy.
