Obchodný dom stojí na Námestí SNP aj dnes, len pod iným názvom.
„Priestorová a funkčná kapacita tohoto obchodného domu je vzhľadom na dočasnú konzervatívnosť obyvateľstva na kratší čas predimenzovaná, hoci hodnota 140-tisíc obyvateľov mesta Bratislavy je dnes už praktickou základňou aj pre viac obchodných domov,“ stojí v opise časopisu Slovenský staviteľ z 30-tych rokov 20. storočia.
Taktiky predaja
Hoci bolo hlavné mesto pred II. svetovou vojnou podstatne menšie ako dnes, stavitelia i obchodníci si boli dobre vedomí taktík predaja. V časopise sa spomína i to, že sústredenie obchodných domov na jednom mieste podporuje predajný efekt.
Neďaleko Obchodného domu Bohuslav Brouk stál napríklad Dom služby Baťa alias Veľký Baťa, ktorý vyrástol v roku 1931.
Účasť Lídy Baarovej
Stavbu navrhol architekt Christian Ludwig v rokoch 1935 až 1936. Otvorenie obchodnému domu padlo na 1. september v roku 1936. Na otvorení sa zúčastnila napríklad aj česká herečka Lída Baarová.
Budova mala 6 poschodí a 2 suterény. Na najvyššom poschodí sa nachádzali ústredné kancelárie, informačná a kartoteková miestnosť a miestnosť pre značenie tovaru. Personál mal šatne a skladiská na 1. poschodí.
Medzi poschodiami sa bolo možné pohybovať po schodoch, dvomi osobnými výťahmi a jedným nákladným výťahom. „Všetky obloky boli zasklené sklom Termolux, doposiaľ ešte nikde nepoužitého v takom rozsahu v strednej Európe,“ píše časopis.
Nešetrilo sa svetlom
V celom obchodnom dome sa používala vo veľkom elektrina a na ničom sa nešetrilo. Boli osvetlené výklady, vitríny aj svetelné reklamy.
Vysoká spotreba elektriny si vyžiadala prípojky vysokého napätia s vlastnou transformačnou stanicou o výkone 75 kva.
Zaujímavosťou je, že prvýkrát bolo na Slovensku v obchodnom dome použité teplovodné ústredné kúrenie systému žiarivého kúrenia. Bolo to teplovodné kúrenie s nízkou teplotou bez používania ohrievacích telies (radiátorov), žiarivé plochy sa umiestnili tesne pod omietkou v stropoch miestnosti.
Národná kultúrna pamiatka
Obchodný dom Bohuslav Brouk časom zmenil názov na Obchodný dom Dunaj. V súčasnosti ide o národnú kultúrnu pamiatku.
Novšiu budovu pristavali k obchodnému domu v 80. rokoch minulého storočia. S druhou budovou je prvá budova konštrukčne priamo prepojená.