Návrh na akési zúženie schengenského priestoru, o ktorom zahraničné médiá informovali vo štvrtok, sa nepáči predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavlovi Frešovi. Ako na dnešnom brífingu varoval, obmedzenie schengenu by sa dotklo nielen spoločenského života, ale aj priemyslu a obchodu.
„K návrhu na zúženie schengenského priestoru, ktorý sa zrodil, a ja dúfam, že sa rovnako rýchlo aj zamietne, som argumentoval, že práve tento región, keďže sme na hranici s Maďarskom, Rakúskom, Českou republikou, bude najviac postihnutý podobným opatrením,“ povedal Frešo pre médiá.
Obmedzenie schengenského priestoru by sa podľa Freša dotklo najmä automobilového priemyslu. „Pokiaľ ide o automobilový priemysel, okamžite by sme vypadli z prvej línie. Len čo prichádzajú kontroly, prestávate byť atraktívny partner. Za tým hneď letí elektronický priemysel,“ myslí si Frešo.
Spoločensky by na to doplatili tí, ktorí pracujú v Rakúsku, respektíve cestujú alebo si plánujú život v tomto regióne. „Doplatili by sme na to aj z hľadiska životnej úrovne,“ dodal predseda BSK.
Frešo tvrdí, že bol v kontakte s viacerými predstaviteľmi regiónov, ale aj ambasád v rámci V4 a Európy. „Nie je pravda, že tento návrh nebol vzatý aspoň trochu vážne. Poviem úplne otvorene, viacerí z partnerov, čo sú našimi susedmi, sú z toho výrazne, poviem až zdesení,“ vyhlásil s tým, že obmedzenie schengenu nie je cesta.
Holandská vláda údajne navrhla vytvorenie akejsi malej schengenskej zóny, v rámci ktorej by sa zaviedli pasové kontroly na hraniciach viacerých západoeurópskych štátov. Prostredníctvom takéhoto kroku by sa mal dostať pod kontrolu prílev migrantov prichádzajúcich do Európy, oznámila vo štvrtok agentúra Reuters. Európska komisia (EK) vo štvrtok poprela, že by jej niekto takýto návrh oficiálne predložil. Minischengen by mal podľa správ holandských médií zahŕňať štáty Beneluxu a aj Nemecko a Rakúsko.
