Oproti roku 2008, teda počas 10 rokov, narástlo množstvo vytvoreného odpadu v Bratislavskom kraji percentuálne najmenej zo všetkých krajov, a to o 12 percent.
Absolútne množstvo odpadu, ktorý v Bratislavskom kraji skončil v odpadových nádobách v roku 2018, je síce jedno z najvyšších, percentuálny nárast oproti roku 2017 je však spolu s Košickým krajom v rámci Slovenska najnižší, a to tri percentá. Vyplýva to z analýzy finančnej a investičnej spoločnosti Wood & Company podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR za rok 2018. Priemerný občan žijúci v Bratislavskom kraji ročne vytvorí 516 kilogramov odpadu, kým celoslovenský priemer je 427 kilogramov za rok na hlavu. Medzi rekordérov v množstve vyprodukovaného komunálneho odpadu patria aj obyvatelia Trnavského a Nitrianskeho kraja.
Absolútne množstvo odpadu, ktorý v Bratislavskom kraji skončil v odpadových nádobách v roku 2018 je síce najvyššie, percentuálny nárast oproti roku 2017 je však spolu s Košickým krajom v rámci Slovenska najnižší, a to tri percentá. Oproti roku 2008, teda počas 10 rokov, narástlo množstvo vytvoreného odpadu v Bratislavskom kraji percentuálne najmenej zo všetkých krajov, a to o 12 percent.
Ekologický kraj
Čo sa týka zhodnocovania odpadu, Bratislavský kraj je najekologickejšie orientovaný. Zhodnotia až 60 percent komunálneho odpadu, čo v praxi znamená, že vyše polovica objemu vytvoreného odpadu má ďalšie využitie (vyrobí sa z neho elektrická energia, teplo alebo nový výrobok, pozn. SITA). V porovnaní s celoslovenským priemerom, ktorý je na úrovni 45-percentného podielu zhodnotenia, je to o 15 percent viac.
„Je to ovplyvnené dlhoročnou existenciou zariadení pre energetické využitie odpadov. Kým vo vyspelých krajinách sú takéto zariadenia, ktoré premieňajú odpad na elektrinu alebo teplo bežné, na Slovensku s výnimkou Bratislavy a Košíc zatiaľ absentujú,“ uviedli analytici Wood & Company. V Bratislavskom kraji taktiež končí najmenej odpadu na skládkach (30,5 percenta).
Analytici upozorňujú na problém, ktorý môže Slovensko v rámci odpadového hospodárstva Európskej únie zastihnúť. „Reformný balík, ktorý je zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, stanovuje jasne pre rok 2035 dva stropy, a to maximálne 10 percent komunálneho odpadu v skládkach a minimálne 65 percent zrecyklovaného komunálneho odpadu,“ uviedli analytici s tým, že celoslovenský priemer skládkovania je aktuálne takmer 54 percent a miera recyklácie 38 percent. Slovensko dostalo pre zlé ukazovatele s niektorými ďalšími krajinami EÚ výnimku a môžu si uplatniť päťročný odklad plnenia kritérií.
