Židovskému komunitnému múzeu sa v spolupráci so Slovenským národným archívom, Dokumentačným strediskom holokaustu a radom odborníkov podarilo lokalizovať, kde sídlili objekty nacistického koncentračného tábora Engerau.
Existenciu nacistického koncentračného tábora na území hlavného mesta a prvé mená jeho obetí odhaľuje verejnosti po prvý raz Židovské komunitné múzeum. Múzeum prináša od piatka 29. mája do 11. októbra výstavu Engerau – Zabudnutý príbeh Petržalky.
Oživuje tak osudy židovských väzňov z Maďarska, ktorí tu žili a väčšina aj zahynula od decembra 1944 až do konca marca 1945. Židovské komunitné múzeum vybralo túto tému, aby pripomenulo časť bratislavskej histórie, o ktorej sa nič nevie.
„Je to príbeh ,tak ďaleko, tak blízkoʻ. Ľudia si predstavujú 2. svetovú vojnu a všetky tie tragické udalosti ako niečo, čo sa udialo ďaleko odtiaľto, v Poľsku, na východnom fronte a v okolitých krajinách a neuvedomujú si, že priamo v centre dnešného mesta, za mostom, sa odohrala jedna z najtemnejších kapitol 2. svetovej vojny,“ povedal médiám riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.
V decembri 1944 Nemci do Petržalky (v tom čase Engerau), deportovali okolo 1 700 až 2 000 mužov z maďarského územia, ktorí podľa rasových zákonov nacistického Nemecka napĺňali definíciu Židov. Pôvodne to mal byť pracovný tábor, v ktorom mali židovskí väzni stavať tankový obranný val proti príchodu Červenej armády.
„Ako sa ukázalo neskôr, Červená armáda si tento val ani nevšimla. Val bol v podstate zbytočný a celé poslanie tohto tábora bolo ťažkou prácou, podvýživou decimovať mužov tu umiestnených. A skutočne niekoľko sto z nich je pochovaných v masovom hrobe na petržalskom cintoríne,“ konštatoval Borský.
Každodenný teror a vraždenie väzňov príslušníkmi jednotiek Sturmabteilung a nacistickými dozorcami však z neho spravili koncentračný tábor. Najmasovejšia likvidácia väzňov sa uskutočnila len takmer mesiac pred koncom druhej svetovej vojny, už s postupujúcim príchodom Červenej armády.
Na Veľký piatok 30. marca 1945, necelý týždeň pred oslobodením Bratislavy, dozorcovia masovo vyvraždili väčšinu tábora a ostatných vyhnali na pochod smrti až do Bad Deutsch-Altenburgu. Jednou z výziev projektu bolo identifikovať miesta engerauského tábora na dnešnej mape Petržalky.
Najväčším problémom bolo, že sa nezachovala mapa Petržalky z obdobia počas nacistickej okupácie a väčšina ulíc bola po roku 1945, premenovaná. V spolupráci so Slovenským národným archívom sa napokon podarilo lokalizovať, kde sídlilo šesť podtáborov, ošetrovňa aj veliteľstvo tábora. Väzni boli ubytovaní priamo v susedstve civilných obyvateľov vtedajšej Petržalky.
Napríklad podtábor Fürst sa nachádzal v dnešnom areáli Incheby, podtábor Schinawek, kde bolo toľko väzňov, že spali aj v sede, v stajni, na betónovej dlažbe len vo vlastnom odeve, sídlil na dnešnom parkovisku Incheby, podtábor Leberfinger zas na Tyršovom nábreží.
Dnešné miesta nacistického tábora sprítomňujú na výstave fotografie Illah van Oijen, bratislavskej fotografky narodenej v Holandsku, ktorá sa špecializuje na fotografiu verejných priestorov.
