Alfréd Wetzler spoločne s Rudolfom Vrbom utiekli zo zajatia koncentračného tábora v Osvienčime a podali správu o vyhladzovaní Židov.
Verejné priestranstvo pred Paneurópskou vysokou školou v mestskej časti Ružinov by sa mohol volať Park Alfréda Wetzlera. Schválili to miestni poslanci na zasadnutí ružinovského zastupiteľstva, musí to však ešte odobriť bratislavský magistrát. Mestská časť Ružinov si tak chce pripomenúť jedného zo „zabudnutých hrdinov druhej svetovej vojny,“ napísali v dôvodovej správe návrhu.
Alfréd Wetzler totiž spoločne s Rudolfom Vrbom utiekli z koncentračného tábora v Osvienčime. Svetu priniesli 32-stranovú správu o fungovaní mechanizmu vyhladzovania Židov. „V rámci parku by mohla vzniknúť aj nejaká socha, prípadne pamätník pána Wetzlera,“ uviedol starosta Ružinova Martin Chren.
Podrobné informácie
Správa, ktorú Wetzler s Vrbom spísali, obsahovala detailné nákresy častí tábora, popisovala spôsoby, akým boli väzni mučení a usmrtení, ale predovšetkým poskytla podrobné štatistiky o počte väzňov. Park sa nachádza na križovatke Tomášikovej a Ružinovskej ulice a jeho vlastníkom je Bratislava. „Nové pomenovanie sa nedotkne žiadnych fyzických ani právnických osôb,“ uviedli v dôvodovej správe.
Park sa nachádza takmer oproti parku Andreja Hlinku. Jeho meno niesli organizácie ako Hlinkova mládež či Hlinkova garda, ktorá bola polovojenskou organizáciou Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v období druhej svetovej vojny.
Spoločné hrdinstvo
Alfréd Israel Wetzler (1918-1988) a Rudolf Vrba (1924-2006), obaja židovského pôvodu, spolu utiekli 7. apríla v roku 1944 z koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka. Ukryli sa do priestoru v naskladanom dreve vo vonkajšom strážnom okruhu tábora smrti v Osvienčime. Po troch dňoch, keď už po nich prestali v blízkosti tábora pátrať príslušníci SS, vyliezli z úkrytu a dali sa na útek smerom na Slovensko.
Po viac ako 10 dňoch chôdze prekročili štátnu hranicu. Trvalo ešte niekoľko dní, kým sa dostali do Žiliny, kde vypovedali o tom, čo sa deje v tábore smrti, z ktorého ušli. O hrôzach koncentračného tábora informovali židovských predstaviteľov v Žiline. Ich správa sa považuje za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia, v ktorom poskytli prvú ucelenú informáciu o hrôzach a hromadných deportáciách Židov do vyhladzovacích táborov.
Wetzler, ktorého do tábora odvliekli nacisti v roku 1942, pracoval po druhej svetovej vojne ako redaktor, robotník aj obchodník. Od roku 1970 bol na invalidnom dôchodku, no vypomáhal v knižnici v bratislavskom Ružinove. Ešte v roku 1945 vydal publikáciu s názvom Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí. Pod pseudonymom Jozef Lánik napísal v roku 1964 román Čo Dante nevidel, v ktorom opisoval drámu človeka v pekle.
