Na petície a protesty proti výstavbe Petržalskej plavárne sa už dávno zabudlo. Ľudí bývajúcich v susedstve presvedčil na osobných stretnutiach starosta Vladimír Bajan. A realita mu dala za pravdu. Dnes je plaváreň obľúbenou súčasťou každodenného života nielen Petržalčanov, ale aj ľudí z iných častí Bratislavy. Najviac sú s ňou spokojní tí, ktorí frflali najviac – ľudia zo susedstva, tí do plavárne prejdú doslova v papučiach.
Od otvorenia plavárne uplynuli dva roky, tak je čas na menšiu bilanciu. Za dva roky navštívilo plaváreň 373 633 ľudí, čo je skutočne úctyhodné číslo. Predpoludnia patria predovšetkým mamičkám s menšími deťmi a seniorom, popoludnia a večery zase pracujúcim návštevníkom. Trénuje tam napríklad aj náš úspešný triatlonista, čerstvý majster Európy Richard Varga, taktiež úspešná a aktuálne dvojnásobne zlatá športová strelkyňa Zuzana Rehák Štefečková, pravidelne si do plavárne chodia zaplávať aj Ján Kroner, Mikuláš Dzurinda, Sajfa, Miro Noga, Pavol Topoľský, Melánia Kasenčáková, Ján Mečiar, Ľuboš Sarnovský či Martin Šmahel ďalšie osobnosti zo všetkých oblastí života.
Čo sa zničilo, čo pribudlo
Hneď po prvom mesiaci bolo potrebné vymeniť sprchy, pretože pôvodné s časovým spínačom sa v praxi neosvedčili. Časom sa zničili aj veci ako zariadenie sáun, šatňové skrinky, turnikety či toalety. Pribudli výkonnejšie sušiče vlasov aj poličky na odkladanie vonkajšej obuvi. Plaváreň spustila vlastnú webovú aj stránku na sociálnej sieti, zaviedla predaj permanentiek a darčekových poukazov, začalo sa s prenajímaním plaveckých dráh na výučbu plávania, pre profesionálne športové kluby či firmy, v spolupráci s mestskou časťou sa tu uskutočnili dva ročníky Plaveckého maratónu.
Zážitky
V priebehu dvoch uplynulých rokov sa udialo mnoho zaujímavých vecí. Napríklad raz prišla skupina cudzincov, ktorí si chceli zaplávať len v spodnej bielizni. Skôr, než stihli vojsť do bazéna si ich všimli plavčíci a upozornili ich na to, že kúpať sa môžu jedine v plavkách. Bez slova to akceptovali. Ak by do bazéna vošli, musel by sa celý vypustiť, lebo voda by už bola znečistená.
Zamestnancov veľmi milo prekvapil anglicky hovoriaci mladý muž, ktorému nebolo treba vysvetľovať, že je potrebné vyzuť sa už pred vstupom do priestoru šatní, čo nevedia mnohí Slováci, hoci si to dokážu prečítať na plagátiku.
Boli však aj menej príjemné zážitky. Počas Plaveckého maratónu dostala jedna účastníčka kŕče do oboch nôh a začala sa topiť. Plavčík zareagoval okamžite, takže k žiadnej tragédii neprišlo. Inokedy zas do relaxačného bazéna spadlo malé dieťa, kým jeho otec vyberal rukávniky. Všimol si to plavčík od detského bazéna, veľkým skokom sa okamžite dostal k dieťaťu a vytiahol ho z vody.
Stalo sa tiež, že na ceste z relaxačného bazéna k plaveckému mužovi praskla kŕčová žila a krv striekala na všetky strany, našťastie, napokon všetko dobre dopadlo. Teplá voda síce v mnohom telu pomáha relaxovať, avšak v niektorých prípadoch môže aj ublížiť. Toto by si mali návštevníci taktiež uvedomovať.
Zabudnuté veci
Návštevníci si v plavárni počas týchto dvoch rokov pozabúdali skutočne všeličo – okrem oblečenia, plaviek, osušiek, kozmetiky a plaveckých pomôcok aj šperky, dokonca značkové hodinky, okuliare, ale aj plastové obaly na jedlo, fľaše od alkoholu či plechovky od piva.
Personál
Tak, ako v každej oblasti, aj na plavárni je problém nájsť kvalitný a kvalifikovaný personál. Plaváreň zamestnáva 23 pracovníkov, z toho 11 osôb je v nej od začiatku spustenia prevádzky. Plavčík musí absolvovať záchranársky kurz a spĺňať „plavecké“ kritériá, aby sa mohol uchádzať o túto prácu. Plavčík ako profesia totiž nie je zaradený do zoznamu zamestnancov.
Budúcnosť
Plaváreň sa snaží svoje služby stále skvalitňovať. Neustále sa uvažuje o možnosti rozšíriť služby o poskytovanie masáží, zaobstarať by chcela zdvíhacie zariadenie pre imobilných návštevníkov, aby sa ľahšie dostali do bazéna.
