Časť verejnosti vníma ľudí bez domova ako špinavé, nevzdelané indivíduá.
Na ulici sa však neraz ocitnú aj tí vzdelaní s titulom. Čoraz viac ľudí delí od bezdomovectva iba tenká hranica – stačí prísť o prácu, byt, ochorieť či nedokázať splácať účty, hypotéku. Bezdomovci tvoria aj súčasť petržalských ulíc. Je to fakt, ktorý väčšina obyvateľov vníma ako zlyhanie štátu, resp. samosprávy. V lete je situácia ľahšia, avšak v zime, keď udrú mrazy, ide týmto ľuďom doslova o život.
Tradične v predvianočnom čase mapovali terén pracovníci oddelenia sociálnych vecí v spolupráci s mestskou políciou. Ich cieľom bolo zistiť, koľko bezdomovcov je reálne vonku, či nepotrebujú zdravotnú alebo inú pomoc. Okrem toho im poskytli teplé šály, čapice, ponožky aj niečo sladké pod zub. Vedúca oddelenia sociálnych vecí Alena Halčáková využila príležitosť a všetkých pozvala na tradičnú štedrovečernú kapustnicu. „Je to kapustnica pre všetkých, ľudia dostanú aj koláče a teplé oblečenie,“ povedala.
„V Petržalke evidujeme približne 370 ľudí bez domova, z toho je cca 60% Petržalčanov,“ vysvetľuje Ľuboš Koller z oddelenia sociálnych vecí, ktorý vychádza do terénu za bezdomovcami každý týždeň, niekedy aj viackrát v týždni.
Niektorí pomoc privítali, iní odmietli
Pracovníci oddelenia sociálnych vecí spolu s mestskou políciou najprv vstúpili do rozostavaných garáží na Mamateyovej ulici. Tam našli pár, nie príliš nadšený z návštevy. Mladá žena v podguráženom stave odmietla pomoc a poradenstvo zo strany sociálnych pracovníkov aj pozvanie na kapustnicu, so slovami, že má svoju vlastnú.
Ďalšou zastávkou bola návšteva staršieho páru, Vlada a Márie, žijúcich v malom karavane pri petržalskom cintoríne. Trvalý pobyt majú vo Vrakuni, ale tam ostať nemohli.
O kúsok ďalej sa nachádza Kapitulský dvor. Je to súkromný pozemok patriaci do správy Trnavskej arcidiecézy. Tam nielen sociálnych pracovníkov prekvapí množstvo nazbieraného odpadu. Žije tu približne 10 bezdomovcov, no v priestoroch bývalej panelárne stretnú iba na mladého, 33-ročného muža. Na otázku, či si hľadá prácu reaguje stroho: „Hej.“
Z Kapitulského dvora sa presunuli na Dolnozemskú cestu, kde vyslancov dobrých správ s úsmevom víta pani Zuzana. Spolu s dvomi kamarátmi žijú v dvoch stanoch kúsok od hlavnej cesty. „Pomáha nám aj suseda z paneláku oproti. Doniesla nám mäso z diviny a môžeme sa u nej aj osprchovať,“ hovorí pani Zuzana.
Navštívili aj pani Evu žijúcu v maringotke pri čističke odpadových vôd. Pred viac ako 11 rokmi ušla od manžela, ktorý ju týral a odvtedy je na ulici. Vo vnútri má prekvapivo čisto, útulne a teplo.
Poslednou zastávkou pracovníkov je petržalská železničná stanica. Od miestneho SBS-kára sa dozvedeli, že už niekoľko dní sa v nej zdržiava staršia pani na vozíku so synom, ktorý má takisto fyzický hendikep. Odvoz do ubytovne pre bezdomovcov pani odmieta. Nechce, aby ju od syna oddelili.
Hoci starostlivosť o ľudí bez domova je náročná a patrí do kompetencie hlavného mesta, Petržalka im nikdy neodmietla podať pomocnú ruku, naopak, robí pre nich všetko, čo je v jej silách.
