Koridor ropovodu je údajne v rozpore so zákonom o budovaní ropovodov v chránených vodohospodárskych oblastiach.
Zastupiteľstvo bratislavskej mestskej časti Petržalka schválilo uznesenie, ktorým žiada primátora Bratislavy Matúša Valla o vypustenie ropovodu Bratislava – Schwechat Pipeline z územného plánu hlavného mesta.
Poslanci argumentujú, že koridor pre ropovod do Schwechatu je v územnom pláne v rozpore s tzv. zákonom Lex Žitný ostrov, ktorý zakazuje budovanie nových ropovodov a produktovodov v chránených vodohospodárskych oblastiach. Informoval o tom petržalský poslanec Miroslav Dragun.
Petržalské zastupiteľstvo už na začiatku roka 2019 opätovne odmietlo trasovanie ropovodu cez Petržalku a Žitný ostrov a požiadalo starostu mestskej casti Bratislava – Petržalka, aby o odmietavom stanovisku informoval primatora hlavneho mesta Bratislavy, predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, ministra hospodarstva Slovenskej republiky, ministra zivotného prostredia Slovenskej republiky, vedenie spoločnosti Transpetrol, OMV a velvyslanca Rakúskej republiky.
Variantné riešenia
Spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline, ktorú založili slovenský Transpetrol (74-percentný vlastník) a rakúsky OMV (26-percentný), už niekoľko rokov hľadá alternatívne riešenia trasovania slovensko-rakúskeho ropovodu. Projekt ropovodu je z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova.
Neskôr spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor má viesť cez Bratislavu, karpatský má smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa firmy Bratislava-Schwechat Pipeline finančne nákladnejšie.
Ropovod cez Žitný ostrov nedovolíme, zdôrazňuje predseda Bratislavského kraja
Ropovod by mal stáť podľa pôvodných odhadov 75 až 140 miliónov eur. Slovensko malo začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúva.
Ropovod medzi Bratislavou a Rakúskom je projektovaný ako reverzný, čo znamená, že v prípade výpadku dodávok ropy prostredníctvom ropovodu Družba bude Slovensko schopné prijímať dodávky ropy cez sieť ropovodov TAL a AWP z územia Rakúska.
