Plavba prvého parníka Carolina na Dunaji v Bratislave sa uskutočnila 2. septembra 1818. Tomuto výročiu je venovaná strieborná zberateľská minca v nominálnej hodnote 10 eur. Mincu v utorok v bratislavskom Múzeu dopravy na Šancovej ulici slávnostne predstavili zástupcovia Národnej banky Slovenska, Mincovne Kremnica a Slovenského technického múzea – Múzea dopravy v Bratislave.
Informoval o tom vedúci marketingu štátneho podniku Mincovňa Kremnica Milan Kubík.
Ako v tlačovej správe k predstaveniu zberateľskej mince pripomenul Kubík, Dunaj spájajúci západnú, strednú a juhovýchodnú Európu mal významné postavenie aj pre dopravu a obchod na našom území. Premávku lodí však do 19. storočia komplikovali rôzne problémy. Náročná bola plavba proti prúdu a loď museli ťahať z brehu ľudskou a zvieracou silou, viaceré úseky Dunaja neboli splavné pre nánosy a lodiarom hrozili prepady ozbrojených bánd. Plavba napríklad z Budína do Viedne trvala asi tri týždne. Riečna doprava v tom čase znamenala najmä pltníctvo. Prelom v dejinách vodnej dopravy po európskom veľtoku tečúcom z Nemecka až do Čierneho mora nastal v 19. storočí s rozvojom parného pohonu a systematickej úpravy riek.
Plavba prvého parníka Carolina na Dunaji v Bratislave sa uskutočnila 2. septembra 1818 a parník prekonal trasu z Viedne do vtedajšieho Pressburgu či slovensky Prešporka za tri hodiny. Na druhý deň stovky obyvateľov a nadšencov zažili, ako parník aj s vlečným člnom predviedol plavbu dolu aj hore prúdom, urobil niekoľko obratov a na obed odplával smerom na Komárno a Pešť. Parník Carolina navrhol Antal Bernhard a postavili ho vo Viedni. Drevený kolesový parník meral 15 metrov, bol široký 3,5 metra výšku boku mal 2,3 metra. Jeho výkon bol 24 konských síl a proti prúdu dokázal vliecť 45 ton nákladu. Týmto prvým parníkom sa na Dunaji odštartovala éra paroplavby a pokračovala založením Dunajskej paroplavebnej spoločnosti.
Strieborná zberateľská minca vznikla na základe verejnej anonymnej súťaže. Odborná komisia víťazný návrh vybrala z deviatich výtvarných prác od ôsmich autorov. Na základe jej odporúčania schválila Banková rada NBS na realizáciu výtvarný návrh českého sochára a medailéra Zbyňka Fojtů. Na prednej strane mince výtvarník zdôraznil detailnú technickú schému fungovania parného stroja. Na rube mince je dobový pohľad na Bratislavu a v dolnej časti z nadhľadu je zobrazený parník Carolina. Komisia ocenila kvalitné spracovanie a spojenie historického a technického pohľadu danej témy.
