Náhradné nájomné byty hlavné mesto Bratislava zrejme nebude môcť postaviť na svojich pozemkoch na Astronomickej a Čmelíkovej ulici v Ružinove. Jednohlasne o tom včera rozhodli bratislavskí mestskí poslanci, ktorí primátora Bratislavy Iva Nesrovnala požiadali, aby sa mesto zdržalo akýchkoľvek krokov súvisiacich s výstavbou náhradných bytov v týchto lokalitách.
Teraz je na primátorovi, či uznesenie podpíše. Proti výstavbe v týchto dvoch ružinovských lokalitách sa totiž dvihla vlna odporu mestskej časti Ružinov i miestnych obyvateľov. Ako alternatívu poslanci navrhli lokalitu v bývalom areáli technických služieb na Bazovej ulici, tu však treba zmeniť územný plán.
Podľa primátora Nesrovnala sa mesto rozhodnutím poslancov dostalo medzi dva mlynské kamene. Na jednej strane totiž radnica musí zabezpečiť náhradné byty pre približne 580 žiadateľov a neprísť tak o štyri milióny eur ročne, ktoré by muselo mesto doplácať ako rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným, ak byty do konca tohto roka nestihne postaviť. Na druhej strane zase stoja nespokojní obyvatelia, ktorí proti výstavbe spísali petíciu a svoj nesúhlas prišli vyjadriť aj na rokovanie bratislavského mestského zastupiteľstva.
„Budeme postupovať podľa zákona. Sme povinní tie byty pripravovať, pričom ich povolenie má v rukách daná mestská časť, pretože tam je stavebný úrad. Čiže mesto ani nevie ovplyvniť, či sa tie byty postavia alebo nie,“ reagoval primátor Nesrovnal na rozhodnutie poslancov zastaviť plány na výstavbu náhradných bytov na Astronomickej a Čmelíkovej ulici v Ružinove. To však, či uznesenie poslancov podpíše alebo nie, primátor zatiaľ neprezradil. „To musím dať prehodnotiť, je na to desať dní,“ povedal, no pripomenul, že mesto musí dodržiavať zákony.
Primátor Nesrovnal od poslancov tiež dostal úlohu rokovať s Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR o zmene zákona o náhradnom bývaní. Jednou z variant by podľa bratislavských mestských poslancov mohli byť práve finančné náhrady namiesto náhradných nájomných bytov. To už v minulosti žiadali aj samotní nájomníci z reštituovaných domov.
„O takéto riešenie sa snažíme už päť rokov. Vyriešilo by to problém vlastníkov reštituovaných domov, ktorí by mohli nehnuteľnosti užívať. Vyriešilo by to aj náš problém a našli by sme si bývanie, aké chceme, alebo by sme z toho doplácali rozdiel medzi regulovaným a komerčným nájomným,“ vysvetlil Tadeus Patlevič z občianskeho združenia Právo na bývanie, ktoré zastupuje nájomníkov z reštituovaných domov v Bratislave.
Na ministerstve dopravy však o možnosti finančných náhrad neuvažujú. Rezort to zdôvodňuje tým, že by takéto finančné náhrady namiesto náhradných bytov pre Bratislavčanov z reštituovaných domov neboli spravodlivé voči ďalším obciam a ich obyvateľom, ktoré na rozdiel od Bratislavy už náhradné bývanie stihli obstarať.
